Fajčenie, ktoré inšpiruje

Pod pseudonymom Pero Le Kvet sa ukrýva surrealistický umelec a spisovateľ Peter Volek. Po prečítaní jeho kníh ako Ulovené sny (2005), Perózia (2007) či Mäsožravé kreslo (2009) zistíme, že autor má veľmi pozitívny vzťah k recesii a hravosti, čo sa odzrkadľuje aj v jeho literárnej tvorbe. Je prvým autorom, ktorý predstavil slovenským čitateľom literárnymi vedcami zatiaľ neuznaný "nový literárny žáner“ - tzv. fajčiarsku poviedku. Jeho "fajčiarskym“ debutom bola dvojzväzková zbierka poviedok Minule, keď som (výnimočne) fajčil, ktorú napísal spolu s Remim Kloosom (či ide o autorovo alter ego, alebo skutočného spoluautora, zostáva tajomstvom). Teraz zostavil útlu knihu s pútavým názvom – Nefajčiť zakázané! a podtitulom Malá slovenská fajčiarska antológia.

06.04.2013 16:00
kniha nefajcit zakazane Foto:
Nefajčiť zakázané! Malá slovenská fajčiarska antológia, Miloš Prekop – AND, 2012
debata

"Nápad na túto knihu sa zrodil pri fajčení,“ informuje autor hneď v úvode svojej antológie. Tá pozostáva z pomerne krátkych príspevkov 31 spisovateľov, z ktorých traja sú zahraniční. Kniha je pestrá nielen obsahom, ale aj literárnymi žánrami. Nájdeme tu poviedku, úvahu, text piesne či baladu.

Texty sú rôznorodé aj z tematického hľadiska. Niektoré predstavujú len akési útržkovité premýšľania pri cigaretke (Krištúfek, Čejková, Raýman), iné sú napísané demonštratívne jednoducho s cieľom pobaviť (Agda Bavi Pain, Michal Hlatký), nájdeme tu aj sci-fi poviedku o Papierikovej civilizácii (Pavel Sybila) a poviedku o vynájdení cigarety slávnym Leonardom (Vittore De Luca). Nechýbajú ani texty okorenené sexuálnym podtónom (Marek Mittaš, Marbara B. Pribylincová), v ktorých hlavnú úlohu zohráva cigareta.

V literárnych zbierkach je takmer pravidlom, že v nich nájdeme zopár vynikajúcich textov, niekoľko priemerných a niekoľko zlých. Antológia Nefajčiť zakázané! nie je výnimkou. Čitateľsky najpríťažlivejšie sú tie s príbehom a záverečnou pointou. Prostredím liečebne sa inšpirovali Katarína Tholtová i Maroš M. Bančej, každý však svojským štýlom a so svojskou lexikou.

Poviedka Pavla Hiraxa Baričáka je rozsahovo jednou z najdlhších, ale zároveň najucelenejších a najlepších v celej zbierke. Na prvý pohľad pomalý, jednotvárny dej Karpinského poviedky sa v závere mení na prekvapujúcu pointu. Naopak, z niektorých cítiť, že autor ich napísal akoby z povinnosti a narýchlo, o čom svedčí aj úvod, v ktorom zostavovateľ Pero Le Kvet uvádza, že konkrétnych autorov oslovoval prostredníctvom Facebooku a "niektorí na moju správu zareagovali, niektorí nezareagovali. Niektorí mi onedlho poslali svoj text (prípadne aj viac textov) a niektorí aj sľúbili, ale napokon neposlali nič. A to som deadline (kvôli niektorým autorom) viackrát predĺžil“

Takisto je očividné, že nie všetci autori vedeli nenásilne skĺbiť pútavý text s jasným tematickým zadaním – fajčenie. Vzniklo tak viacero textov, ktoré pôsobia rozpačito a nedotiahnuto. No našťastie zbierka je pestrá a nájdeme v nej i tých zručnejších, ktorí fajčiarsku tematiku elegantne skĺbili do príjemného textu, ktorý stojí za prečítanie.

debata chyba