Autentickosť sa odráža v textoch, ktoré si napísali na niektoré pásy bieleho závesu. Nožnicami si ich postupne odstrihávajú a čítajú.
Počas polhodinového predstavenia začnú vytvárať v strede „javiska“ akúsi abstraktnú klenbu z bielych pásov. Zvyšné padajú za obeť nožniciam, až sa pódium úplne odhaľuje okolosediacim návštevníkom. Tí len ticho sedia a čakajú na záverečnú klaňačku. Tá však neprichádza. To, že sa predstavenie skončilo, naznačia hlavní protagonisti, keď sa začnú dohadovať na káve dole v kaviarni. Až vtedy divákom dochádza, že je čas na potlesk.
„Šlo nám aj o výtvarný presah. Spájame všetky formy umenia, aké sa dajú. Koľkokrát to ani nie sú klasické predstavenia, ale výtvarné inštalácie. Často tvoríme bez slov. Ide skôr o emočnú a asociačnú linku, ako mať presne stanovený text. Snažíme sa prekračovať hranice,“ povedala jedna z členiek divadla Jana Šturdíková.
Divadlo Non.Garde založili pred tromi rokmi absolventi VŠMU. Sídli v Stredoeurópskom dome fotografie. Ročne vyprodukuje dve až tri inscenácie, niekoľko otvorených predstavení, ale aj program pre deti.
