„Tá správa ma naozaj šokovala. Boli sme nielen kolegovia, ale aj priatelia, telefonovala som mu aj na Vianoce, aj po Novom roku a nepostrehla som uňho žiadny náznak nejakej depresie alebo smútku, takže ma to veľmi prekvapilo. Bol to jeden z mojich najmilovanejších kolegov. Stál pri mojich začiatkoch a svojimi láskavými a múdrymi radami dodával sebavedomie začínajúcej herečke,“ povedala Pravde Dóczyho kolegyňa z nitrianskeho divadla Eva Pavlíková. „Začínala som ako jeho dcéra, neskôr sme hrali spolu aj milencov, tak som si ho doberala, že ešte príde čas, keď mu budem hrať matky, lebo divadlo je k herečkám veľmi kruté.“
Kumšt daný zhora
Jozef Dóczy stál prvýkrát na javisku v polovici päťdesiatych rokov. „Dostal som jednu takú postavu, ktorá mala jedno slovo – ,syn hej, syn nie'. Keď som prišiel na javisko, tak nitrianske publikum ma privítalo veľkým aplauzom a ja som stratil aj tú reč, že ,syn hej, syn nie'. Ani to som nevedel povedať,“ zaspomínal si Dóczy v roku 2009 pre STV. Dóczy sa pôvodne vyučil za predavača a do dnešného Divadla Andreja Bagara sa v roku 1956 prepracoval z Ochotníckeho krúžku tovarišov v Nitre.
„Výučný list ako herec nemám. Na Vysokej škole múzických umení som lavice nedral. Tento kumšt mi bolo dané robiť zhora. Ale bez certifikátu už neumriem. Pasovali ma za kuchára,“ povedal herec pred dvanástimi rokmi pre Pravdu. Jeho gulášové párty boli vychýrené. „Bez dobrého jedla niet ani dobrého umenia. Bez dobrého umenia niet dobrých ľudí. A bez dobrých ľudí niet ničoho,“ vravel herec, ktorý svojich kolegov a priateľov často hostil na svojej záhrade s chatou na Zobore.
Tu sa zvykol učievať aj texty, čo občas podľa neho vyvolávalo údiv susedov. „Plejem burinu a opakujem si jednotlivé roly. Raz ma pozorovali susedia a mysleli si, že som sa asi zbláznil. Kolenačky som trhal burinu vo viniči a drmolil si text. Počujem, ako si vravia, čo to ten Dóczy bľaboce. A ja reku, susedko, rolu sa učím,“ povedal herec pred tromi rokmi pre Pravdu.
Najradšej by sa rozdal
Dóczyho talent si čoskoro po jeho nástupe do divadla všimli aj filmári a televízni tvorcovia. Debutoval menšou úlohou vo vojnovej dráme V hodine dvanástej (1958). Vo svojej filmografii má aj snímky ako Skalní v ofsajde (1960), Výlet po Dunaji (1962), Sebechlebskí hudci (1975) či Neodchádzaj nocou letnou (1984). Väčšinu príležitostí však dostával v televíznych projektoch, v ktorých patril k najobsadzovanejším slovenským hercom. Diváci si ho pamätajú napríklad z Adama Šangalu (1973), zo seriálu Sváko Ragan (1976) aj z mnohých rozprávok. Účinkoval tiež v televíznych zábavných programoch a ako ujo Horák sa objavoval v populárnom seriáli pre deti Detektív Karol (1981).
A vyše 170 postáv stvárnil aj na divadelných doskách. „Jeho herectvo prešlo od pôvabného žánrového figúrkarstva k plastickému, apelatívnemu, výrazovo syntetickému tragikomickému prejavu. Divadelnosť čerpá z myšlienky, čo mu umožňuje charakterizovať postavu nie opisom, ale výrečným znakom ozvláštneného gesta. V komediálnom žánri prevláda defilé rozličných, neraz kontrastných výstupov a postupov, ku ktorým zaujíma odstup aj nadhľad,“ píše o Dóczyho herectve Encyklopédia dramatických umení Slovenska.
„Na javisku bol takým majstrom, že už na prvej čítačke bola jeho úloha hotová. Jednoducho mal dar od Boha,“ povedala Eva Pavlíková o hercovi, ktorý tvoril obľúbenú komickú dvojicu so svojím nitrianskym kolegom Milanom Kiššom. „V poslednom čase mal problémy, menili mu kĺby, býval v byte bez výťahu, zomrela mu manželka, ale mal rodinu, dvoch synov a dve úžasné vnúčatá. V hereckom nebi je mu už asi dobre. Je tam aj Milanko Kišš či Karol Spišák. Boli nerozluční kolegovia a priatelia, spolu vytvorili veľmi veľa hereckých kreácií v mnohých inscenáciách. Je mi veľmi ľúto, že táto stará generácia sa tak rýchlo pominula. Som v divadle 30 rokov a 30 rokov bol pán Dóczy súčasťou môjho života. Nikdy som ho nepočula na niekoho kričať, niečo intrigovať. Vždy mal láskavý humor. Všade, kam prišiel, bolo zrazu slnko, dobrá nálada. Bol majstrom v rozprávaní vtipných historiek. Najradšej by sa rozdal a vyobjímal celú zemeguľu, jednoducho zlatúšik,“ uzavrela Pavlíková.
Posledná rozlúčka s hercom bude v piatok 25. januára od 9.30 h vo Veľkej sále Divadla Andreja Bagara, ktorému zostal verný po celý svoj profesionálny život. „Celý svoj život som venoval jednému mestu, jednému divadlu a jednej žene. Som šťastný, že som tuto v Nitre a snažím sa robiť dobré divadlo, lebo vždy sa hovorí, že ber rolu s pokorou a zo srdca a na javisku nikdy nezostaneš sám,“ povedal Dóczy pre STV pred tromi rokmi.
RTVS si vo vysielaní pripomenie herca Jozefa Dóczyho
RTVS do vysielania večer o 20.00 na Dvojke časť z cyklu Dnes večer hrám ja – televízna inscenácia troch humorných poviedok zo svetovej literatúry v hlavných úlohách s Jozefom Dóczym, ktorý uvádza svoje účinkovanie v poviedkach – Halucinácia pána Wlezleyho; Vojenská nemocnica a Plum v reštaurácii.
Aj Rádio Slovensko večer mimoriadne zmení vysielaciu štruktúru. O 21.26 hod. odvysiela pásmo režiséra Emila Benčíka Sólo pre Jozefa Dóczyho.
Program zmení RTVS aj na Jednotke – vo štvrtok 24. januára o 22.50 zaradí do vysielania talk šou Milana Kňažka Takí sme boli s hlavným hosťom Jozefom Dóczym.
