Príbehy obyčajného šialenstva sú kolotočom absurdity

Hra Petra Zelenku Príbehy obyčajného šialenstva sa stala hitom hneď po premiére v Dejvickom divadle v Prahe roku 2001. Dostala sa na javiská dvanástich krajín, hrala sa aj v USA. Autor jej dal aj filmovú podobu. V piatok 8. februára uviedlo hru v premiére Štátne divadlo Košice.

09.02.2013 09:00
Pribehy obycajneho sialenstva Foto:
Michal Soltész (Peter) a Henrieta Kecerová (Jana ) v inscenácii Príbehy obyčajného šialenstva.
debata

„Táto hra je podľa mňa veľmi zaujímavo napísaná, je to zaujímavý divadelný tvar. Skladá sa z množstva obrazov, ktoré strihovo prechádzajú jeden do druhého, v čom vidno vplyv toho, že až do napísania Príbehov obyčajného šialenstva sa Zelenka venoval filmovej tvorbe, réžii a scenárom,“ povedal režisér Michal Spišák, ktorý hru v košickom Štátnom divadle režijne naštudoval.

Ústredným hrdinom príbehu je tridsiatnik Peter, ktorý sa sústavne, nie vždy však vlastnou vinou, ocitá vo víre absurdných situácií. Nepríjemne poznamenávajú jeho ľúbostný život aj sľubnú kariéru leteckého dispečera. Z navigačnej veže „spadne“ až za volant vysokozdvižného vozíka a vzťah s milovanou priateľkou nahradila pozícia voyera. Po rozchode sa ju snaží najrozmanitejšími spôsobmi získať naspäť, čím vyvoláva šialenstvo vo svojom okolí.

„Každého z nás raz za čas zasiahne šialenstvo. Potom sa človek musí poštípať do ruky alebo si pustiť gumičku, ktorú má uviazanú okolo zápästia, aby zistil, či spí, alebo nespí. Ale realitou naozaj je, že tento svet je šialený,“ uviedol herec Michal Soltész, ktorý hrá Petra. Podľa neho hra je o obyčajnosti života. O tom, že čo sa niekomu zdá úplne normálne, môže inému pripadať ako absurdné a naopak.

Ani Petrovi rodičia nie sú úplne štandardní. Matka je posadnutá dobročinnosťou a balíkmi s obnoseným šatstvom bombarduje obete živelných katastrof na celom svete. Otec, ktorý kedysi zvučným hlasom čítal komentáre k socialistickým týždenníkom, sa s dojemnou bezradnosťou potáca v nových a slobodných časoch. Jeden náhodný telefonát a trocha čiernej mágie roztočí kolotoč komických situácií plných absurdity obyčajného každodenného šialenstva.

„Samotná hra akoby klame telom. Tvári sa, že je nebezpečne hlboká, ale v konečnom dôsledku je nebezpečne ironická. Čierny humor, ktorý je v nej, je dosť výrazný, dosť ostrý a pomerne nemilosrdný. Mne sa zdalo ako najvhodnejšie pomenovanie čierna komédia alebo komédia plná čierneho humoru, irónie a paradoxu,“ vysvetlil Michal Spišák režijnú interpretáciu predlohy.

„Zelenka je veľký pozorovateľ života a v podstate istým spôsobom zhutnil a pomenoval to, s čím sa stretávame v bežnom živote. Každý tam určite uvidí niečo, s čím sa stretáva v reálnom svete,“ dodal šéf košickej činohry Jozef Úradník. V inscenácii Príbehy obyčajného šialenstva mu režisér zveril úlohu Otca, Matku hrá Beata Drotárová.

debata chyba