Recenzia: Raný Verdi v SND - kostýmový koncert v stave núdze

V zbieraní prvenstiev pri objavovaní raných diel Giuseppe Verdiho má Opera SND cestu zarúbanú. Rybník jej vypálili sčasti Banskobystričania (Ernani, Attila), a najmä Zámocké hry zvolenské - sériou koncertných naštudovaní (od Lombarďanov po Bitku pri Legnane). Dvoch Foscariovcov však pre Slovensko objavili pred 23 rokmi Košice. Pre nálepku celoštátnej premiéry už nezostalo veľa miest. Bratislava ich ani nehľadala, skôr pripomenula, že pred Rigolettom nevznikol len Nabucco a Macbeth, ale aj desiatka nemenej strhujúcich opusov.

25.10.2010 07:00
Jolana Fogašová a Ján Ďurčo vo Verdiho opere... Foto:
Jolana Fogašová a Ján Ďurčo vo Verdiho opere Dvaja Foscariovci.
debata

Spoločnou podmienkou na ich uvádzanie je schopnosť zvládnuť vypäté spevácke party. Toto kritérium neoklame ani vynaliezavá réžia. Nová inscenácia však nápadmi neprekypuje. Kedysi odvážny Marián Chudovský preladil na konzervatívnu strunu a začal obmieňať použité princípy. Prečítanie predlohy optikou, ktorá je spätá s historickým časom deja, nemusí byť nudou, ak drámu tvoria postavy, a nie ilustračný balast. Mohutný oblúkový portál výtvarníka Jozefa Cillera a historizujúce kostýmy Petra Čaneckého síce pozývajú do renesančnej Benátskej republiky, no konflikty hrdinov sa odohrávajú pred jej bránami. Na rampe, z ktorej je najlepšie počuť. No zároveň vidieť patetické gestá a bezradné pauzy.

Horizont, presýtený projekciami, spolu s prvkami pohybového divadla (faulom je pantomimické intermezzo počas prestavby javiska) odvádzajú pozornosť od duševných poryvov a skutočnej drámy vzťahov. Je to väčšmi koncert v kostýmoch. Žiaľ, s redukciou krásneho spevu

Rakúsky dirigent Friedrich Haider mal predstavu, aký pulz udeliť partitúre, aby obnažila vláčnosť árií, zaburcovala cabalettami a finále dejstiev tvorili prirodzenú gradáciu. K jej naplneniu potreboval pracovať sústredenejšie a mať poruke adekvátnejšie obsadenie. Z dvoch alternácií trojice ústredných postáv je jedinou internou sólistkou SND sopranistka z Austrálie. Ak by išlo o zámer, a nie stav núdze, mali by hostia pozdvihovať úroveň a motivovať.

Lepšie dopadol druhý večer, keď k ideálu skorého Verdiho a jeho Lucrezie sa priblížila spevná a v dramatických atakoch spôsobilá Louise Hudson. Zoltán Vongrey dal Francescovi farbu tónu aj emóciu výrazu. Uspokojil aj premiérový Miguelangelo Cavalcanti. Obaja tenoristi zápasili s výškami a plastickosťou fráz. Pokiaľ Rafael Alvarez (Jacopo) viackrát zlyhal, málo skúsený Boldizsár László sa aspoň čiastočne rehabilitoval. Pomenej vrúcnosti, diferencovania výrazu, ale aj približnosť v koloratúrach sprevádzali Lucreziu Jolany Fogašovej.

Premiéra Dvoch Foscariovcov ponúkla nanajvýš dramaturgický impulz. Inak skôr potvrdila vágny postoj prvej scény k trendom súčasného operného divadla a krízu v sólistickom ansámbli.

Hodnotenie Pravdy: 3 hviezdičky z 5

Giuseppe Verdi: Dvaja Foscariovci
dirigent: Friedrich Haider
réžia: Marián Chudovský
scéna: Jozef Ciller
kostýmy: Peter Čanecký
Opera SND, 1. a 2. premiéra – 22. a 23. októbra

debata chyba