SkRAT však toto „posolstvo“, ako zvyčajne, prináša s humorom vo svojráznej poetike alternatívneho divadla. Kde zobraziť ideológiu peňazí lepšie, ako v prostredí firmy, v pracovných vzťahoch, ktoré sa prelínajú s partnerskými či ľúbostnými. A celkom v duchu ideológie spotreby, výrobcov a konzumentov, silnejších a slabších, delia ľudí na tých úspešnejších, teda napichovačov, a tých ostatných, teda lízačov. Obyčajní ľudia, uchádzači o zamestnanie, ktorí by mohli byť niekde medzi tým a ktorí v úvode inscenácie zavítajú do tajomnej firmy vizionárov na pohovor, nemajú v tomto svete miesto; musia zomrieť – nielen preto, že sa nepreukážu vizitkami.
Atmosféru chladných, odcudzených vzťahov podporuje aj celkový výraz inscenácie – veľmi moderný, umocnený elektronickou hudbou s prvkami minimalizmu a techna. Scéna je komponovaná ako open space, s bielymi boxami – priehradkami pre zamestnancov, vo viacerých rovinách do hĺbky javiska, so stolmi a súčasným zariadením, v ktorom dominujú notebooky.
Je zaujímavé, že v úlohe napichovačov sa ocitajú najmä ženské postavy, či už mladá šéfka, ktorá sa na svoj post prebojovala panvou, a na všetky strany prikazuje dekódovať a forwardovať. Alebo nadšená líderka teambuildingu v sektárskej scéne Give Me Five, kde sa kolegovia snažia udržať zápal pre pozitívny prístup a stále si to potvrdzujú vzájomným tlesknutím dlaní. Skvelým prínosom pre inscenáciu sa stali mladé herečky: Romana Maliti vie presvedčivo stvárniť submisívnu milenku aj vulgárnosťou podriadeného zaskočenú, no pevnú šéfku. Divák stále cíti jej intelektuálny vklad, jemný odstup a veľký potenciál. Lucia Fričová so svojou priebojnou živelnosťou, nasadením a klaunským entuziazmom je typovo vhodným protikladom. V herecky kvalitnej inscenácii vyniká aj Ľubo Burgr, so svojím charakteristickým výrazom mierne dementného úžasu z absurdnosti sveta a ľudskej hlúposti a krutosti.
Otázkou ostáva, v akej polohe sú samotní divadelníci. V metaforickej rovine sú to istotne napichovači, ktorí nás znovu dostali svojím originálnym videním a humorom, no trošku zostávajú aj lízačmi, čo sa snažia vraziť nôž do chrbta skutočným napichovačom, keď sa len dá. (A tí sa iba smejú, vďačne aj sami na sebe.)
Kam patríme my ostatní? Z toho sa už musí vylízať každý sám, ale stojí to za to, nechať sa napichnúť. Divadlo SkRAT je stále vo forme.
Divadlo SkRAT: Napichovači a lízači.
Námet a réžia: Dušan Vicen.
Spoluautori inscenácie a účinkujúci: Vít Bednárik, Ľubomír Burgr, Lucia Fričová, Dana Gudabová, Milan Chalmovský a Romana Maliti.
Hudba: Radoslav Chrzan, Pjoni, Ľubomír Burgr.
Vizuálna spolupráca: Boris Vitázek.
Premiéra 11. februára v A4 – nultom priestore v Bratislave.
