Stovky kostýmov
V roku 2010 sa stal držiteľom Krištáľového krídla za celoživotné dielo a o rok neskôr si prevzal na Art Film Feste ocenenie Zlatá kamera za výrazný prínos do oblasti kinematografie. Milan Čorba však vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Ku kariére kostýmového výtvarníka mu podľa rozhovoru, ktorý poskytol Pravde pred troma rokmi, pritom pomohla aj náhoda. Do televízie totiž nastúpil so zámerom písať scenáre o dejinách umenia v strednej Európe, ale pretože sa jeho práca posunula až o rok, poslali ho na výtvarné oddelenie.
„Raz som bol pri rozhovore režiséra so scénografom o troch jednoaktovkách Slawomira Mrožka. Išlo o absurdnú drámu, ktorá bola u nás vtedy niečo nové – absurdné. Tipovali, ako by inscenácia mala vyzerať, a ja som sa zamiešal do rozhovoru. Keď som bol na vojenčine v Prahe, zblížil som sa s prostredím Divadla Na zábradlí a tam som sa niečo o absurdnej dráme dozvedel. Dával som teda rady navyše. A režisér mi zrazu povedal: No, keď ste taký múdry, tak urobte kostýmy!“
Kostýmy sa mu nakoniec stali osudovými, počas svojho života ich vytvoril stovky v rámci divadla aj filmu, a to pre Slovensko i zahraničie. Prvý film, na ktorom pracoval, bola Zmluva s diablom v roku 1967, neskôr pracoval aj na snímkach Mário a kúzelník, Čakanie na Godota, Balada o siedmich obesených, Ružové sny, Tisícročná včela, Obsluhoval som anglického kráľa, Orbis pictus, Kura melancholik, Višňový sad, La traviata a mnoho ďalších.
Od roku 1984 pôsobil v Slovenskom národnom divadle, spolupracoval tiež s divadlami v Prahe, Brne, Martine, vo Zvolene a v Prešove.
Škola aj kniha spomienok
Významná v jeho kariére je aj pedagogická činnosť na Vysokej škole múzických umení, kde pôsobil vo funkcii dekana a neskôr aj rektora. Vyučoval kostýmovú tvorbu a hmotnú kultúru. „Bol to skvelý človek, absolútny profesionál či už ako výtvarník, alebo pedagóg,“ hovorí Peter Čanecký, vedúci katedry scénografie Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení. „Považoval som ho za človeka vzácne múdreho, mal dušu filozofa. Ten rozsah, v akom sa vedel orientovať v rôznych odvetviach, bol až neuveriteľný. Nebude citeľne chýbať len odbornej divadelnej a filmovej verejnosti, ale tiež našej škole.“
Na Milana Čorbu spomína aj literárna obec. Pred rokom mu totiž vyšla autobiografia Oproti času. „Nakoľko sme spolu na knihe spolupracovali, viem povedať, že išlo o mimoriadne milého elegantného človeka so zaujímavým životom,“ vysvetľuje Albert Marenčin z vydavateľstva Marenčin PT. „Roky sa v našom vydavateľstve venujeme spomienkam na Bratislavu a on vo svojej knihe veľmi pútavo opísal jedno zaujímavé obdobie tohto mesta. Bol to úžasne šarmantný človek a z jeho návštev mi vždy ostal veľmi príjemný pocit.“
Dôležitým aspektom jeho života bola sloboda tvorby, čo potvrdil aj v rozhovore pre Pravdu. „Ak slobodu človek nemá, ak sa stále niečomu prispôsobujete, jeho úspech je nepresvedčivý a prostredie vás poznačí priemernosťou. Človek môže podávať pomerne vysoké výkony, len keď je slobodný.“
