„Určite to nie je situačná komédia, ale komédia konverzačná v duchu francúzskej tradície. Možno by sa dala nazvať aj komédiou mravov. Je brilantne napísaná. Vychádza z moliérovskej tradície a je to taká dišputa o morálke, vtipná a zábavná,“ povedal hosťujúci režisér Michal Spišák.
Voľnomyšlienkara napísal Eric-Emmanuel Schmitt, spisovateľ, dramatik a režisér, ktorý v súčasnosti patrí k najúspešnejším francúzskym autorom. Svedčí o tom aj preklad jeho diel do štyridsiatich jazykov. Hry nositeľa mnohých literárnych a divadelných cien pravidelne hrávajú vo viac ako päťdesiatich krajinách.
Celý dej brilantne napísanej komédie sa točí okolo Diderotovej úlohy napísať heslo o morálke. To je však abstraktná kategória, nemožno ju fyzicky uchopiť. „Komické a zaujímavé je, ako filozof to heslo vždy formuluje inak. Podľa toho, s kým sa rozpráva,“ pokračoval režisér. Inak vníma morálku v rozhovore s manželkou. Inak ju definuje, keď sa zhovára so svojou milenkou. Celkom inak to vidí, keď ide o výchovu jeho dcéry, zamilovanej do omnoho staršieho muža, s čím zásadne nesúhlasí. A ešte inak pri stretnutiach s dcérinou priateľkou, na ktorú má „mlsný kocúr“ zálusk.
„Dostáva sa tak do myšlienkových pascí, odporuje si a vzniká veľká diskusia o morálke, dobre, zle, o vzťahoch medzi mužom a ženou. Myslím si, že v tom je Voľnomyšlienkar aktuálny aj pre súčasnosť. Tiež sa pohybujeme vo zvláštnom morálnom relativizme, vo svete plnom zložitých vzťahov. Celá hra je do istej miery metaforou dneška,“ vysvetlil Michal Spišák. Život a dielo ústredného hrdinu hry si Eric-Emmanuel Schmitt dôkladne naštudoval už koncom osemdesiatych rokov, keď absolvoval štúdiá filozofie na École normale supériere prácou Diderot a metafyzika, ktorá mu vyniesla aj doktorát. Našiel si však originálny uhol pohľadu aj do vnútorného sveta veľkého encyklopedistu a osvietenca, ktorý už v 18. storočí hlásal myšlienky o slobodnej vôli.
„Schmitt to tam veľmi pekne hovorí: Byť morálny znamená hľadať šťastie. A svojím spôsobom vykľučkovať z problémov alebo situácií tak, aby bolo človeku dobre a čo najľahšie,“ spomenul herec Stanislav Pitoňák, ktorému režisér zveril hlavnú postavu. Podľa historických obrázkov sa vraj na Diderota aj trochu podobá.
„Voľnomyšlienkarstvo je to, že človek ide za svojím šťastím aj trochu pudovo, nielen podľa nejakých kritérií, morálky, harmonogramu,“ uviedla Henrieta Kecerová, ktorá hrá Diderotovu milenku Annu Dorotu Therboucheovú. Scénu a kostýmy, ktoré pripomínajú módu 18. storočia, navrhla Diana Strauszová. „Možno neprezradím veľa, keď poviem, že Diderot k definícii morálky nedospeje a svoj problém vyrieši veľmi rafinovaným spôsobom,“ dodal režisér Michal Spišák.
