K štedrovečernému stolu zasadnú v zime 1944 spolu s nacistom aj nádejnou nevestou – komunistkou. Postavy Petra Karvaša, reprezentujúce najširšie náboženské i názorové spektrum, sa stretávajú v hre Polnočná omša. Komorná dráma sa po takmer päťdesiatich piatich rokoch vracia na javisko Slovenského národného divadla. Činohra ju uvádza v sobotu a nedeľu 25. a 26. októbra v premiére.
„Pre mňa je vyslovene hrou o slovenskej náture. O morálnej flexibilite, ktorá je nám vlastná v extrémnych situáciách. Možno aj vzhľadom na malosť národa alebo jeho dejinné osudy sme skôr náchylní konať tak, aby sme mali vždy otvorené zadné vrátka a boli pripravení prezliecť kabát,“ povedal režisér Lukáš Brutovský. Videl Krejčíkov film, ktorý bol adaptáciou Karvašovej hry, inšpiráciu však v ňom nehľadal.
Situácia na fronte je čoraz neistejšia. V modelovej situácii sa čoraz nástojčivejšie vynára otázka, koho z rodiny bude treba obetovať? A z čoho sa bude ten-ktorý člen rodiny spovedať na polnočnej omši? „Karvaš hovorí o tom, akú cenu sme ochotní zaplatiť v extrémnej situácii, koľko stojí prispôsobenie sa, aby sme prežili, a aké obete sme schopní ponúknuť,“ pokračoval dvadsaťšesťročný režisér. Otázky aktuálne aj dnes, hoci tu vojna nezúri. „Spoločensko-ktirická rovina spočíva v tom, že niektorí z nás podobné situácie využívajú vo svoj prospech. Nie sme iba obeťami, ale v hraničných okamihoch dokonca maloobchodnícky uvažujeme, ako profitovať z prezliekania kabátov,“ spomenul Lukáš Brutovský.
Niečo málo sa z textu významného slovenského dramatika vyškrtlo, čiastočne sa zmenil predsa len trochu zastaraný jazyk. Tvorcovia sa však držali významu a ducha predlohy. „Napriek modelovosti je Polnočná omša vďačný priestor pre hercov, ktorí môžu vo vyhrotených situáciách emotívne konať,“ spomenul Lukáš Brutovský. Akékoľvek režijné čarovanie by podľa neho mohlo podstatu hry len oklieštiť. Na scéne Toma Cillera v kostýmoch Jana Kocmana sa predstavia Emil Horváth, Anna Javorková, Milan Ondrík, Dano Heriban, Petra Vajdová, Richard Stanke a ďalší.
„Vznik tejto inscenácie iniciovali mladí. Cez históriu sa v Polnočnej omši pozeráme do nášho súčasného svedomia,“ dodal riaditeľ Činohry SND Roman Polák.
