Príbeh, odohrávajúci sa v kultúrnom dome, postavenom za socializmu, do ktorého výzdoby necitlivo zasiahli podnikateľské aktivity, je nanajvýš súčasný. Aj jeho hrdinov možno stretnúť v ktoromkoľvek kúte Slovenska. Ich charaktery však napísala Božena Slančíková-Timrava na prelome 19. a 20. storočia. „Nekritizovala ani neprikrášľovala, v popisovaní charakterov bola dôkladná. Odhaľuje všetky charakterové črty a veľmi presne pomenováva neduhy Slovákov,“ povedal režisér Michal Vajdička.
„Nejde o klasickú adaptáciu Timraviných textov. Je to patchwork, celok zošitý z viacerých malých kúskov, fragmentov jednej z najväčších, ak nie najväčšej, spisovateľky slovenskej literatúry,“ povedal autor textu Daniel Majling. „Snažili sme sa spojiť komplikovaný panský svet milostných hier a míňania sa, ktorý svojím charakterom viac zodpovedá súčasnej dobe, s tragickými sedliackymi príbehmi zrelých ľudí, ktorí premrhali najlepšie roky života a ktorých životy nenaplnila láska,“ pokračoval autor divadelnej adaptácie.
Brilantne napísanej predlohe vdýchli na javisku život herci. Každá z postáv sa v istej chvíli ocitá v hraničnej situácii, každá z nich má vlastný príbeh, ktorý sa klenie dramatickým oblúkom. „Aby sa dostali do charakterov, museli sa zašpiniť a ubrať na inteligencii. Ono sa povie, veď hráš blbca. Znížiť IQ je však o tom, že pri každej vete je každý proces iný, aby svoje postavy hrali herci prirodzene,“ vysvetlil Michal Vajdička. Najťažšie bolo podľa neho dosiahnuť na javisku reálnosť príbehu, aby celok nepôsobil divadelne, vysvetlil režisér.
Timrava bola podľa neho aj trošku cynická, trošku sarkastická a trošku ironická, takže inscenácii, ponúkajúcej extrakt povahových rysov slovenskej nátury, nechýba ani riadna dávka humoru. Ale nie prvoplánového, treba pozorne sledovať dianie na javisku. Hoci to, čo sa na ňom odohráva, bolí – a nielen hrdinov príbehu. Aktuálnosť doby, v ktorej sa Bál odohráva, podčiarkuje invenčná scéna Pavla Andraška. Korešpondujú s ňou kostýmy Kataríny Hollej.
