„Ja som to chcela, ale ani nie tak ovplyvniť slovenskú drámu, ako s veľkou empatiou, obdivom – dotknúť sa histórie, fascinujúceho príbehu tragického osudu výnimočnej osobnosti prvej manželky Alberta Einsteina Milevy Marić,“ uviedla herečka, ktorá pred rokmi presvedčila spisovateľa Rudolfa Slobodu, aby pre toto divadlo napísal Armagedon na Grbe i Macochu a pred časom aj Petra Pavlaca na napísanie Červenej princeznej.
„Pani Zita mi ponúkla život ženy tieňa. Ženy vedkyne, matematičky, komplikovanej ženy komplikovaného muža a najmä matky jeho dvoch synov. Nešlo o to či, ale čo a ako,“ priznal slovenský prozaik a dramatik. Jeho text Einsteinova žena, ktorý získal prestížnu Cenu Alfreda Radoka, má v utorok 18. novembra v Divadle Astorka Korzo '90 premiéru.
Autor sa zahĺbil do knižných biografií, ale vychádzal najmä z korešpondencie svetoznámeho teoretického fyzika a jeho rodiny, ktorú uchováva archív Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme. Príbeh zasadil do roku 1933. Pred pár mesiacmi zvíťazila vo voľbách Hitlerova NSDAP, v Nemecku sa začali represálie voči Židom a na hraniciach horia aj Einsteinove knihy. Skôr ako sa vydá na cestu do Spojených štátov, navštívi Einstein bývalú manželku, s ktorou sa pred pätnástimi rokmi rozviedol, a svojich synov Hansa Alberta a Eduarda.
„Zo života Einsteinovej rodiny vytiahol Peter Pavlac hlboký cit. Na jednej strane je to jeho absencia a strata, na druhej jeho extrémna potreba. A toto vnútorné napätie je pre mňa na texte najsilnejšie. Ešte nikdy sa mi nestalo, aby som pri skúškach v divadle plakal. Pri skúšaní Einsteinovej ženy sa mi to stalo niekoľkokrát,“ povedal pre Pravdu režisér Patrik Lančarič.
Do textu predlohy nezasahoval. „Režijným vkladom sú len hudobné alter egá. Ale aj tie vychádzajú z Pavlacovho textu,“ vysvetlil režisér. V scéne stretnutia Alberta Einsteina s mladším synom Eduardom dvadsaťtriročný schizofrenik nie je schopný sa so svojím otcom rozprávať. „Pavlac napísal, že dialóg sa odohrá v hudbe, Einstein hrá na husliach a Eduard na klavíri. Ako režisér som stál pred otázkou, herci môžu hru na nástroji len imitovať a hudba sa bude púšťať, alebo mať hercov, ktorí hru na husliach či klavíri zvládnu, čo je veľmi ťažké. Tak sa zrodila myšlienka alter ega – hudbou sa vyjadrujú profesionálni hudobníci a herci sa môžu sústrediť na svoju prácu,“ pokračoval Patrik Lančarič.
Od hercov chce, aby držali emócie na uzde – kvôli tomu, aby neprebili význam slova. Milevu Marić hrá Zita Furková, Alberta Einsteina Peter Šimun, postavu Hansa Alberta alternujú Róbert Jakab a Patrik Minár, Eduarda zas Matúš Kvietik a Pavol Šimun. „Einsteinova žena môže dať podľa mňa divákovi to najcennejšie – všetci cítime, že sa dotýkame krásy, hĺbky aj smútku. Sú to dimenzie, ktoré krásne umenie v sebe má,“ dodal Patrik Lančarič.
