V roku 2007 stál nový riaditeľ divadla Emil Spišák pred neľahkou úlohou rekonštruovania hereckého súboru a stabilizácie diváckeho zázemia.
Väčšinu súčasných hercov získalo pre divadlo práve nové vedenie. Išlo prevažne o mladých absolventov banskobystrickej Akadémie umení. Dnes má interný herecký súbor štrnásť členov. Z pôvodného obsadenia ostali v aktívnej službe len Mária Brozmanová, Katarína Turčanová a Jozef Novysedlák, pravidelne hosťovať prichádzajú Anna Strnadová a Albín Medúz. K stálym hosťom tiež patrí člen ochotníckeho divadelného súboru Hviezdoslav Peter König. Po takejto radikálnej omladzovacej kúre potrebovalo divadlo čas a priestor na organizačnú i umeleckú konsolidáciu. Výsledok tvorivého a pedagogického snaženia vedenia divadla sme mali možnosť vidieť práve na internej prehliadke.
Dominovala slovenská dráma
Spišské divadlo v súčasnosti využíva dva hracie priestory – veľkú sálu historickej reduty a menší štúdiový priestor v jej podzemí. Na prehliadke sa prezentovali oba priestory. Na veľkej scéne kraľovala domáca dramatika – klasická (Palárik, Stodola, Tajovský, Timrava) alebo adaptovaná (Pavlik na motívy Zúbka). Štúdiové inscenácie využívali texty zahraničných autorov opäť v širokej škále od klasiky (Shaw, Čechov) po súčasnosť (Salom). Tvorbu pre deti zastupovala koláž zo spišských rozprávok. To, že programu dominovala slovenská dráma, nie je náhoda.
Uplynulá sezóna mala prívlastok regionálna a tematicky alebo obsahovo bola zviazaná so spišským regiónom (Ženský zákon po špiski, Mastný hrniec, Tieň majstra Pavla, Spišské rozprávky) a v predchádzajúcich sa slovenská klasika pravidelne objavovala v repertoári divadla (Krása krás, Zmierenie).
S novým prístupom ku klasike
Pod väčšinu slovenskej klasiky sa ako režisér podpísal umelecký šéf divadla Ján Sládeček. V jeho rukopise sa výrazne zracionalizovala, zbavila folklorizujúceho ornamentu i naivno-buditeľského pátosu. Vážna hra sa zmenila na komédiu a komédia na grotesku až frašku. Timravinu Krásu krás umiestnil do prostredia psychiatrickej liečebne a jej postavy uväznil v kruhu vlastných pochybností a frustrácií. Cez do popredia vytiahnuté utilitárne motívy ich konania vytvoril obrázok chorého sveta, v ktorom pravdivosť a prirodzenosť nemajú miesto (a tak pacientom vo chvíľach „záchvatu“ úprimnosti prináša ošetrovateľka lieky na upokojenie). Z Palárikovho Zmierenia alebo Dobrodružstva pri obžinkoch efektívne odstránil akýkoľvek náznak romantizujúceho pohľadu. Postavy nechal až s fraškovitou priamočiarosťou sledovať vlastné ciele a hedonistické pôžitky. Nie láska, ale túžba vládne ich činom a národnú hrdosť nahrádzajú opilecké litánie. Mastný hrniec na takmer prázdnej scéne horizontálne pripomínajúcej tvarom osamotený dielik skladačky a vertikálne jej zrkadlový obraz obliekol do súčasných kostýmov a Stodolov text o pokrytectve a farizejstve spoločnosti nechal prehovoriť k divákovi v podobe ľahkej salónnej konverzačnej komédie zbavenej vidieckeho i malomestského koloritu.
Foto: Marek Zalibera, Spišské divadlo
Folklór v dramaticky funkčnej podobeŽenský zákon po špiski sa v réžii hosťujúceho Matúša Oľhu dostal do aktívneho dialógu nielen s deromantizovanou klasikou Jána Sládečka ale aj s inscenačnou tradíciou Tajovského komédie v slovenskom profesionálnom divadle. Režisér Oľha na folkórne pozadie hry nerezignoval, ale ponechal ho v očistenej a dramaticky funkčnej podobe. Popri krojoch tak významovo dotvárali atmosféru aj naživo interpretované ľudové piesne a odkazy na ľudové divadlo. Vo svojej inscenácii spojil to najlepšie z lyricko-harmonizujúcich a racionálno-interpretačných postupov tak, aby postavy neostali zapísané v pamäti iba ako komické figúry, ale niesli aj rozmer ľudských zlyhaní – škriepnosti, pýchy a tvrdosti srdca. Preklad do spišštiny (Anton Kret) je po preklade do záhoráčtiny (Štefan Moravčík) druhým pretlmočením divácky obľúbenej komédie zo spisovnej slovenčiny do regionálneho jazyka.
Tieň majstra Pavla s pôsobivými scénickými obrazmi
Na veľkej scéne Spišského divadla sa hrala aj dramatizácia novely Ľuda Zúbka z pera režiséra inscenácie Petra Palika. Tieň majstra Pavla sa v jeho podaní stal komornou historickou freskou o osudových zlyhaniach jednotlivca, či už k nim viedla nespútanosť alebo naopak pocit zodpovednosti. Režisér dokázal vytvoriť pomocou jednoduchých javiskových znakov a riešení (vrátane projekcie) výtvarne pôsobivé scénické obrazy plné potlačených i explodujúcich emócií a ľudsky pravdivých výpovedí o večnom súboji dobra a zla, pravdy a lži, ale aj o vine a vykúpení.
Vydarený Shaw a Salom, ale s Čechovom zaostali
Štúdio ponúklo Dona Juana v pekle G. B. Shawa, kompiláciu z tvorby A. P. Čechova pod spoločným názvom Žarty a drámu súčasného španielskeho autora J. Saloma Takmer bohyňa. Kým inscenácie Shawa a Saloma niesli viac či menej vydarené atribúty experimentu a ponúkali hercom možnosť vyskúšať si nové neoverené postupy a techniky, inscenovanie Čechova tieto kritériá nespĺňalo. Pôsobilo skôr ako akademická rozcvička bez hľadania aktuálnych profesných alebo významových konotácií.
Výtvarne kultivované Spišské rozprávky
Spišské divadlo sa programovo venuje aj detskému divákovi. Na prehliadke tento segment tvorby zastupovali Spišské rozprávky. Hosťujúci režisér Kamil Žiška potvrdil svoju povesť výtvarne kultivovaného a v tvorbe pre deti progresívneho tvorcu. Na takmer priehľadnej scéne z plastových fliaš naplnenej farebnými rekvizitami, živým spevom, dynamickými zvukmi, energickými hudobnými predelmi, striedaním epických a dramatických výstupov a rôznych divadelných postupov aktívne využívajúcich možnosti scénografie a napríklad tieňového divadla priniesol nielen prierez regionálnym mýtopisom ale aj nevtieravý a pre rozprávku typický etický odkaz.
Foto: Marek Zalibera, Spišské divadlo
Zvládnutá komédia, rezervy pri vážnejších polohách
Prehliadke dominoval komediálne ladený repertoár ktorý preukázal, že veseloherné polohy v celej šírke komickej nadsádzky od jemnej karikatúry cez zostručnenú fraškovitosť až po grotesku má súbor rád a úspešne ich zvláda. Problémy sa vyskytnú vtedy, keď sa z hereckého prejavu vytratí disciplinovanosť, cit pre súhru a inscenáciu ako celok. Rezervy sa objavili pri zvládnutí vážnejších polôh, a to ako v hereckom prejave, tak v režijnej príprave.
Napriek spomenutým výhradám, získal súbor na scéne potrebnú bezprostrednosť, ľahkosť a suverenitu. Prínosom pre divadlo sa ukazuje stretnutie s novými režisérmi – hosťujúcim Kamilom Žiškom a už interným Petrom Palikom. Ich lyrizujúci pohľad na svet a poetický režijný rukopis je predpokladom zaujímavého dialógu na úrovni dramaturgie, hereckého výrazu i diváckej skúsenosti so sarkastickým a vecným prístupom Jána Sládečka.
Môžu vstúpiť do slovenského divadelného dialógu
Spišské divadlo prešlo za ostatných sedem rokov zásadnými premenami. Má nanovo reštaurovaný súbor, oddaných divákov doma a verných na zájazdoch. Mesačne odohrá okolo dvadsať predstavení, z toho tretina je určená deťom. Už sedem rokov prináša do Spišskej Novej Vsi v rámci festivalu komorných divadiel Divadelný Spiš inscenácie z celého Slovenska. V rámci mesta a regiónu má vybudovanú stabilnú pozíciu a dobré vzťahy so susednými divadlami a v posledných rokoch i s divadlami mimo východného Slovenska (pravidelne hosťuje vo Zvolene, Martine, Trnave). A vďaka inscenáciám ako Ženský zákon, Tieň majstra Pavla alebo Zmierenie môže vstúpiť nielen do diváckeho ale aj do slovenského divadelného dialógu. Na domácej pôde dozrel čas vystúpiť z tieňa hry na istotu na veľkej scéne a výraznejšie sformulovať pravidlá a program divadelného štúdia. Znovuzrodený spišskonovoveský súbor preukázal všetky predpoklady uspieť.
