Táňa Pauhofová: Žezlo šéfa Vianoc si nedám vziať

"Pokazená rúra chvíľu pečie, chvíľu nie a potrebovala som dopiecť korpus medovo-orechovej torty," ospravedlňovala krátke meškanie Táňa Pauhofová. Varenie a pečenie je pre divadelnú, filmovú a televíznu herečku najlepší relax.

25.12.2014 12:00
Táňa Pauhofová Foto: ,
Táňa Pauhofová: Pečenie a varenie je pre mňa najlepším relaxom.
debata (2)

V tridsiatke ste sa chceli stať femme fatale. Nepodarilo sa želanie splniť?

Objaviť v sebe ženstvo a vedieť ho prijať považujem za proces. Vyrastala som ako chalan, vo vyťahaných tričkách a svetroch som s partiou chalanov hádzala po dievčatách jablká. Často som mala a stále v sebe mám silnú mužskú časť, ktorá mi bola vždy prirodzenejšia. Ženu v sebe postupne objavujem, chcem so ženskou časťou svojho ja vedieť pracovať, celá sa „znežniť“.

Nepomohla vám Emma Bovaryová, ktorú hráte na javisku domovského Slovenského národného divadla?

V rámci príbehu áno, ale nerada by som si jej osud preniesla do súkromia. V rámci procesu objavujem v sebe ženstvo, naberám ženské skúsenosti a predsavzatie momentálne predlžujem do tridsaťpäťky.

Zamrzelo vás, že za postavu Emmy ste nezískali ani len nomináciu na DOSKY?

Nie. Človek je vždy rád, keď si niekto všimne jeho prácu a ocení. Ale neberiem to osobne, kvôli cenám herectvo nerobím. Skôr mi bolo ľúto za celý tím, aj ostatní hrajú v Emme Bovaryovej výborne. Potešila ma nominácia za krásne kostýmy Evy Kudláčovej Rácovej a režisér Eduard Kudláč by si ju tiež zaslúžil. Vďakabohu, bolo toľko dobrých inscenácií, že odborníci mali z čoho vyberať.

Ako sa vám hrá na piesku?

Nechcite vedieť, koľko si ho po predstavení odvšadiaľ vytriasam. Mám rada kontakt s divákom, rada vnímam interakciu, ale javisko činohry je obrovské. A pre nás hercov je po technickej aj emočnej stránke orieškom, ako ho naplniť a nebyť falošný. Práve pri Bovaryovej, ktorá nie je príbehom veľkých gest, sa väčšina príbehu odohráva ďaleko, aj tie najintímnejšie scény. Len čo sa dostanem dopredu, vždy si vydýchnem, pretože divákov viac cítim.

Nemali ste ani dvadsaťpäť a už ste dostali Igrica za Kruté radosti, DOSKY za Manon Lescaut, na festivale v Berlíne ste boli Shooting Star. Nezakrútila sa vám z toľkej slávy hlava?

Musela by som byť hlúpa, keby mi stúpla do hlavy. Odmalička som hrala v rozhlase, dabingu, televízii a venovala sa množstvu ďalších vecí. Rodičia mi nikdy nedávali pocit, že to, čo robím, je výnimočné. Nechodili okolo mňa po špičkách a nehovorili: naša Táňa hrá… No a? Každou príležitosťou herec začína úplne od nuly. Ešte som sa nestretla s postavou, pri ktorej by som si povedala, doteraz som si nahonobila takéto skúsenosti, v nej to zliznem. Zakaždým to musíte dokázať, vybojovať, vytvoriť nanovo. A nemáte priestor ohliadať sa, že pred dvoma rokmi ste urobili niečo fajn. Ceny sú pre mňa pozastavenia, že som minimálne na dobrej ceste.

Stále je otec prísnym kritikom?

Celá rodina, okrem dedka. Aj keď za tie roky si už vybudoval divadelný vkus, dedko je bezhraničná láska, kým zvyšok rodiny bol na mňa vždy prísny. Netrpia komplexom, že by na premiére sledovali len mňa a nikoho iného. Je to super, lebo vzniká priestor na debatu, a to ma na divadle veľmi baví. Je to živý organizmus, rada sa o ňom rozprávam. Premiéra je len prvý schodík, inscenácia žije ďalej a keď sa na to herec nevykašle, stále sa na nej dá pracovať a zlepšovať.

Čo vám povedali po premiére Timravinho Bálu?

Nespomínam si, že by sme sa rozprávali o mne. Veľmi sa im páčilo, že videli kvalitnú slovenskú hru. Boli strašne vďační, že slovenská klasika sa ukázala na javisku ako životaschopná aj v dnešnej dobe.

Mama z vás chcela mať právničku. Potešili ste ju postavou advokátky Dagmar Burešovej v oceňovanom filme Horiaci ker?

Hovorím si, že keď už to nevyšlo, tak koho lepšieho som jej mohla aspoň zahrať ako doktorku Burešovú? Moja mama aj stará mama, ktorá bola renomovanou právničkou, obidve dúfali, že sa moja cesta uberie tým smerom. Neubrala. Ale Horiaci ker bol aspoň náplasť. Obidve dávno pochopili, že toto je moja cesta a som na nej viac alebo menej úspešná a šťastná. Cítim, že tak je to správne.

Zdá sa, že televíznym seriálom sa vyhýbate, ale ponuku na Terapiu ste prijali. Oslovila vás postava excentrickej zvodkyne Sandry?

Seriálom sa nevyhýbam. Skôr ma zaujíma konkrétny projekt, čo mu môžem ponúknuť a čo ponúka mne. Mala som možnosť spoznať izraelskú aj americkú verziu Terapie a pripadala mi fascinujúca. V podstate je to herecká robota ako divadlo. Bolo treba skúšať. Scénu, v ktorej sa dvaja ľudia rozprávajú dvadsať minút, nezachránia ani pekné obrázky, ani kostýmy, proste nič. Téma aj príbeh boli obrovskou hereckou výzvou. Náročná, ale poctivá robota je presne to, čo vyhľadávam. Pre mňa nie je seriál ako seriál.

Nedávno ste nakrúcali film Najhorší zločin vo Wilsonove. Do akej roly vás obsadil režisér Tomáš Mašín?

Snažím sa so svojimi postavami zrieť, ale on ma zrazu vrátil o pár rokov naspäť. Pred pár rokmi by ma to abnormálne iritovalo, pretože som hrala všetky mladé hrdinky, naivné a v rozpuku, zažívajúce lásky, tragédie a sklamania. Ako sa v postavách postupne dostávam ďalej, aj charaktery sú úplne iné, s radosťou som sa vrátila k naivke.

Aké je vaše miesto vo filme, v ktorom dvojica agentov vyšetruje mysteriózne vraždy?

Hrám lásku hlavného hrdinu, ktorá v príbehu zažije nejedno dobrodružstvo. Veľmi sa mi páčil scenár Marka Epsteina, žánrom mi pripomínal Tajomný hrad v Karpatoch alebo Adela ešte nevečerala. Je to vlastne čierna komédia s detektívnou zápletkou, ale s obrovskou nadsázkou. Tomáš Mašín nakrúcal poctivo, scenár mal rozzáberovaný, všetko pripravené. Nakrúcanie ma veľmi bavilo.

Ste povestná knihomoľka, aj vianočné darčeky vyberáte v kníhkupectve?

Knihy sú poklad, vo veľkom ich dostávam, aj podarúvam bez ohľadu na to, či dotyčný číta, alebo nie, s nádejou, že si nájdu čitateľa. Vyberám pre konkrétneho človeka knihu, o ktorej som čítala alebo počula, že je dobrá a aj mne pripadá zaujímavá. Snažím sa o symbiózu vkusu obdarovaného a môjho – keď má niekto rád červenú knižnicu, kúpim mu knihu o láske, ktorú považujem za kvalitnú.

Táňa Pauhofová ako Emma Bovaryová a Ľuboš... Foto: Braňo Konečný
madame bovary Táňa Pauhofová ako Emma Bovaryová a Ľuboš Kostelný ako Charles Bovary v inscenácii Madame Bovary na scéne SND.

Čo máte rozčítané medzi pečením vianočných zákuskov a hraním v divadle?

Finišujem Krásnych a prekliatych Francisa Scotta Fitzgeralda, ale na nočnom stolíku mám takýto štós kníh (rukami naznačuje pol metra). Začala som pred spaním čítať Poslední aristokratku Evžena Bočeka. Musela som však prestať, tak som sa smiala. Fakt výborná.

Ako znášate predvianočný zhon?

Aký zhon? Kedysi boli pre mňa Vianoce 24. decembra. Každým rokom ich však posúvam trošku skôr, aby som si ich stihla užiť. Len čo sa začne advent, tvárim sa, že už sú Vianoce. Už mám stromček, už mám ozdoby, už mám nachystané všetky darčeky. Vianočný stres pre mňa neexistuje, o tom Vianoce nie sú. Najviac sa teším, ako budeme sedieť pri rozprávkach, pri víne a stromčeku s tými, ktorých ľúbim.

Doma ste stále šéfom Vianoc vy?

Jasne! Toto žezlo len tak po mne niekto nepreberie. Myslím si, že nikomu sa ani nechce, lebo sa ukázalo, že takto to funguje. Ale pozor! Dedko je moja pravá ruka.

S čím vám pomáha?

So všetkým. V rámci štedrovečerného menu je šalát a kapustnica jeho doména. A čokoľvek potrebujem pomôcť prichystať, dedko je tam a tešíme sa spolu, že môžeme vytvárať vianočnú atmosféru. Ostatní už prídu na hotové a nemajú stresy z toho, čo kto musí spraviť, lebo všetko je hotové – aby nám bolo dobre.

Máte chorvátskych aj poľských predkov, babičku Prešpuráčku… Odráža sa táto pestrosť aj na vianočnej tabuli?

Najviac ma ovplyvnilo to, čo som na Vianoce zažívala ako dieťa. Preberám tradície našich rodín z maminej aj otcovej strany. Vznikol kompilát, ktorý funguje. Čo sa týka štedrovečernej večere, neexperimentujeme. Máme hustú hríbovú polievku, vyprážaného kapra, šalát, pupáky s makom a rumom, oplátky s cesnakom a medom, orechmi, jabĺčkami… Tri dni len jeme, pijeme víno, pozeráme rozprávky a raz až dva razy sa prinútime ísť na prechádzku do Horského parku. Ale len preto, aby sme mohli jesť ďalej. Už 26. decembra hráme, takže sa teším, ako sa vygúľam dolu do divadla.

Dávate si novoročné predsavzatia?

Nikdy. Tak, ako Vianoce milujem, k Silvestru mám presne opačný vzťah. Nemám rada, ako človeka nasilu nútia, aby sa zabával, lebo ak nie, celý rok bude čierny. Najradšej som na horách, kde si to ani nevšimnem. Ani svoj život nedelím na roky od januára po december, ale skôr podľa skúseností a udalostí, ktoré sa mi v živote stali, alebo vecí, ktoré som sa naučila. To sú pre mňa míľniky. Takže aj moje predsavzatia, alebo to, čo sa snažím robiť, sú priebežné a nemajú nič spoločné s tým, aký je dátum.

Táňa Pauhofová (31)

V roku 2005 absolvovala štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Je členkou Činohry Slovenského národného divadla. Ako 12-ročná hrala v televíznom seriáli Škriatok. Pred filmovou kamerou debutovala ešte ako študentka v roku 2002, za postavu Valentínky v Krutých radostiach získala Igrica. Na konte má desiatky divadelných, filmových i televíznych hrdiniek. Za postavu Manon v Nezvalovej hre Manon Lescaut získala v roku 2006 ocenenie DOSKY. Na festivale v Berlíne získala cenu Shooting Star. Výber z filmov: Čert ví proč, Muzika, 3 sezóny v pekle, Jánošík – Pravdivá história, Román pro muže, eŠteBák, Horiaci ker.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #rozhovor #herečka #Táňa Pauhofová