Stretnutie Shakespeara so Stodolom na operačnom stole doktora V. K.
Hoci ide o komornú inscenáciu určenú malému počtu divákov, povie a udeje sa v nej mnoho. Text Viliama Klimáčka je vybudovaný na posmrtnom stretnutí Sventopulka a Rastica – dvoch diametrálne odlišných vládcov. Sventopulk sa prikláňa k Západu, k pragmatickým a neraz krutým riešeniam. Rastic zas po prijatí kresťanstva fanaticky verí len v silu a krásu Východu.
Na čej strane je pravda, nerozsúdi ani ženská postava, ktorej identita sa mení od bohyne Runy k barbarskej bojovníčke či uhladenej moderátorke. Naopak, provokuje, bodá do slabín a vytára napätie. A napokon je tu aj Sventoplukov syn Mojmír II. On je ten súčasník, na ktorého doliehajú všetky skutky otcov, praotcov a prapraotcov. On je ten, ktorý nikam nepatrí a stojí na smutnom začiatku konca. V texte zaznie nielen staroslovienčina, ale aj Shakespeare, Stodola a dokonca aj legendárny "bonmot“ Ivana Gašparoviča.
Mnohovrstevný text režisér Rastislav Ballek a tím spolupracujúcich tvorcov ďalej rozvíjajú do monumentálneho celku. Spomenúť treba Ivana Martinku, autora a vodcu bábky vierozvestcu Metoda, ktorej prítomnosť je hypnotická a temno-krásna. Rovnako aj autora ohurujúcej scénickej hudby Andreja Kalinku. To sú však len špičky ľadovca premyslenej a bohatej koncepcie plnej paralelných akcií. Divák musí vystúpiť zo svojej konformnej zóny, dešifrovať jednotlivé symboly a nečakať, že na zložité otázky získa jednoduché odpovede. Ak sa mu to podarí, čaká ho neobyčajný zážitok.
Silné herecké osobnosti v silnej inscenácii
Ktokoľvek zo štyroch výrazných hereckých predstaviteľov by svojím temperamentom mohol dominovať. Našťastie v inscenácii vytvárajú harmonický celok, v ktorom má rovnaký význam expresívne fyzické herectvo, civilná psychológia aj deklamácia. Emil Horváth ako Sventopulk je vo svojom prejave civilný a vecný. Predstavuje muža, ktorý si aj po smrti dobre spomína na svoju pozemskú moc.
Rastic v podaní Roberta Rotha je čiastočne fanatik, čiastočne vizionár blúdiaci po javisku slepý a takmer nahý. V riave jeho slov sa miešajú modlitby aj bezútešná zlosť. Daniel Fischer ako Mojmír je súčasník, ktorý chce byť nezávislým svetoobčanom, no minulosť ho zväzuje a ničí. Fischer so svojou nepredvídateľnou dikciou postave dodáva nečakané rozmery. Nová členka SND Dominika Kavaschová výborne zvládla nielen fyzicky náročnú postavu premenlivej bohyne Runy. Inscenácia Mojmír II. alebo Súmrak ríše je po všetkých stránkach silná. Nestavia pomníky ani nehovorí nič o "kráľoch starých Slovákov“. Provokuje, polemizuje a núti premýšľať. Môže byť niečo lepšie?
Hodnotenie Pravdy: 4,5/5
Viliam Klimáček: Mojmír II. alebo Súmrak ríše / Réžia: Rastislav Ballek, dramaturgia: Peter Kováč, scéna: Juraj Poliak, kostýmy: Katarína Holková, hudba: Andrej Kalinka, bábky: Ivan Martinka. Hrajú: Robert Roth, Emil Horváth, Daniel Fischer, Dominika Kavaschová, Ivan Martinka Premiéra 24. a 25. januára 2015 v Štúdiu SND
