V maďarskom tanečnom divadle vládne reč tela a angličtina

Seriál Pravdy s názvom Ako sa robí... postupne predstavuje tvorivé postupy z oblasti umenia a kultúry. V dnešnej časti sa zameriame na tanečné divadlo Ifjú Szivek.

11.03.2015 16:05
Maďarské tanečné divadlo Ifjú Szivek počas... Foto:
Maďarské tanečné divadlo Ifjú Szivek počas predstavenia Kukučie vajíčko.
debata

Prezentácia tradičnej hudobnej a tanečnej kultúry Karpatskej kotliny prostredníctvom divadelných predstavení je hlavným poslaním maďarského tanečného divadla Ifjú Szivek. Hoci súbor vznikol už v roku 1955, na profesionálne tanečné divadlo sa pretransformoval až o 45 rokov neskôr. „Ľudová kultúra nevznikla preto, aby sa stala scénickou formou, ale keď je táto možnosť jedným zo spôsobov, ktorým sa môže zachovať, tak ju treba využiť,“ znie krédo tanečného divadla Ifjú Szivek. Prerod na profesionálne tanečné divadlo bol významným krokom pre maďarskú menšinu a divadlo sa stalo centrom maďarskej ľudovej kultúry na Slovensku. Počas pätnástich rokov profesionálnej existencie sa v divadle spotrebovalo 15-tisíc metrov nití, 220 rúžov, 360 husľových strún a 240 škatuliek kolofónie. Predstavenia Ifjú Szivek už mali možnosť vidieť diváci vo Švajčiarsku, Francúzsku, Švédsku, v USA či v Austrálii.

Jazykom divadla je tanec

Podľa choreografa Dušana Hégliho jazyková bariéra medzi divákmi a hercami Ifjú Szivek prakticky neexistuje. Hlavnými nástrojmi komunikácie sú hudba a tanec v tradičnom folklórnom predvedení, pričom sa neboja ani nevšedných prepojení s inými hudobnými štýlmi. „Snažíme sa dostať folklór na divadelnú scénu 21. storočia,“ uviedol Dušan Hégli, súčasný choreograf a strojca profesionálnej podoby divadla Ifjú Szivek.

Predstavenia divadla Ifjú Szivek sa nedržia lineárnej dejovej línie, ale témy posúvajú divákovi v abstraktných obrazoch, ktoré dávajú priestor fantázii a emóciám. V hrách maďarského tanečného divadla dominujú témy, ktoré rezonujú v spoločnosti, ako napríklad segregácia či spolunažívanie národností na Slovensku. „Všetkých 17 celovečerných programov, ktoré sme spravili za tých 15 rokov, má rôzny charakter. Okrem tanečných divadelných predstavení pripravujeme tiež vzdelávacie programy pre deti a mládež,“ hovorí Hégli.

Tanečné divadlo Ifjú Szivek do predstavení vkladá rôzne vzdelávacie prvky, čo platí aj v prípade ich najnovšieho predstavenia Kukučie vajíčko, ktoré malo len nedávno premiéru v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave. „V tomto programe nie je iba maďarská, ale aj rumunská, rómska, židovská kultúra. Sú tam ukryté určité kukučie vajíčka a moje predsudky v tomto sú také, že laik kukučie vajíčka spozná, lebo každý z nás pozná flamenco alebo hip-hop, ale nie je isté, či niekto zo Slovenska, alebo z Maďarska spozná vlastnú tradičnú kultúru,“ prezradil Hégli o predstavení. Kukučie vajíčko najbližšie odohrajú 6.¤apríla na podujatí Palócka Veľká noc na Fiľakovskom hrade a neskôr 4. júna v koncertnej sále Vigadó v Budapešti.

Prestaveniam predchádza každodenný tréning

Na každodenných viac ako päťhodinových spoločných nácvikoch tanečníci trénujú klasický balet či Limónovu a Grahamovej techniku, čím zdokonaľujú svoju fyzickú kondíciu. Dôležitá je však aj orientácia v ľudových tancoch rôznych regiónov. „Regióny majú charakteristické štýly. Ich techniku si musíme stále udržiavať na úrovni. Je to fyzicky náročné. Nehovoriac o tom, že ak aj niečo zatancujú dobre, ešte to nič neznamená. Musia diváka zaujať,“ vraví choreograf, podľa ktorého majú maďarský a slovenský folklór veľmi veľa spoločného. Na otázku, či tanečníci Ifjú Szivek musia byť maďarskej národnosti, odpovedá Hégli s úsmevom, že v súbore už tancovali aj tanečníci z Kanady či Austrálie, pričom nevedeli ani slovo po maďarsky. Podobne sú na tom aj slovenskí tanečníci, preto je pri nácvikoch Ifjú Szivek bežné, že tanečníci medzi sebou hovoria po anglicky.

Choreograf divadla Ifjú Szivek pristupuje k tradičným tancom s úctou a rešpektom, napriek tomu sa snaží divákom ukázať aj možnosti prepojenia tradície s modernými vplyvmi. Niekedy pristúpi k úplnej dekonštrukcii tradičného tanca, ktorý následne pretaví do niečoho nového a moderného s pevným ľudovým základom. „Za 15 rokov sme vyvinuli takú techniku, že sa dokážeme tance naučiť zo starých záznamov a potom ich používame na hocijaký iný štýl,“ povedal Dušan Hégli.

Prilákať divákov je problém

V súčasnej rýchlej dobe nie je jednoduché prilákať divákov na tanečné divadlo so zameraním na tradičnú kultúru. Podľa Dušana Hégliho bol folklór za socializmu trochu zneužitý, keď tanečníci vystupovali na rôznych aj politicky ladených podujatiach. Problém však vidí tiež v tom, že súčasná mladá generácia nachádza aj kultúrne uspokojenie na sociálnych sieťach alebo pri hraní počítačových hier. „A tu sme urobili chybu. Deťom hovoríme, aby vypli televízor či počítač, ale myslím, že by sme im mali hovoriť aj to, prečo je dobré hrať futbal, prečo je dobré chytiť dievča za ruku a tancovať s ním, a nie chatovať na sociálnej sieti,“ hovorí choreograf.

Ak si však divák nájde cestu do tanečného divadla Ifjú Szivek, podľa Dušana Hégliho sa stane ich pravidelným návštevníkom, bez ohľadu na to, či je to Slovák, alebo Maďar. „Ľudová, tradičná kultúra prirodzeným spôsobom odbúrava predsudky, lebo mám skúsenosti, že keď príslušník určitej národnosti vidí kvalitné prednesený tanec alebo hudbu iného národa, tak si to úplne prirodzeným spôsobom váži a vplýva to naňho,“ povedal riaditeľ divadla Ifjú Szivek Ladislav Varsányi.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Ako sa robí #seriál denníka Pravda #maďarské tanečné divadlo