Anička Jurkovičová ju pri presádzaní kvetov počúva iba na pol ucha, no aj ona vie o Štúrovi svoje. Bol to práve on, kto ju osočoval v novinách. Zdá sa, že inscenácia, ktorá vznikla pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia, nie je veľmi pietna. A to je iba jedna z jej kvalít.
Dosť bolo mýtov
Hra Jany Juráňovej Misky strieborné, nádoby výborné rozpráva príbeh štúrovcov prostredníctvom ich žien. Adelka Ostrolúcka, Anička Jurkovičová-Hurbanová, Marína Pišlová-Geržová aj Antónia Júlia Sekovičová-Braxatorisová sú síce mŕtve, no ich rozhovory, spomienky a nezhody tvoria obraz toho, aký bol život národných dejateľov a žien po ich boku. Bez pátosu a falošných prikrášlení, zato vtipne a pôvabne. V ich životoch bolo dôležité zdravie detí, predávanie perníkov, láska a práca v záhrade. Povstanie, boj za slovenčinu, ale aj literatúra boli len vedľajšou, neraz dokonca otravnou záležitosťou, ktorú museli ženy nejako pretrpieť.
Dramaturgičke Adriane Totikovej a režisérke Alene Lelkovej sa z výrazne literárnej hry podarilo vytvoriť svieže a divadelne vďačné dielo. Kým Juráňovej hra zobrazuje všetky postavy ako duchov, v inscenácii režisérky Aleny Lelkovej je tento rozmer len vedľajším motívom. Nie je to špiritistický krúžok, ale stretnutie činorodých žien, ktoré pri práci – úprave Štúrovho pamätníka – klebetia, vzájomne sa zdôverujú aj uvoľňujú emócie. Režisérke a herečkám sa darí nachádzať mnoho vtipných a divadelných situácií, ktoré ľahko premieňajú na akciu.
Pôvabne, aj keď nie aktuálne
Inscenácia sa pokúša aj o istý aktualizačný prenos v podobe projekcií vyjadrení herečiek na tému materstva a vlastenectva. Žiaľ, tieto časti pôsobia trochu nesúrodo a len ťažko plnia ten účel, ktorý si tvorcovia predsavzali. Odkaz, ktorý chcú štúrovské ženy povedať súčasným ženám, je tak slabý.
Herecké výkony vo všeobecnosti podporili nielen hravosť inscenácie, ale aj interpretáciu pomerne náročného textu. Rebeka Poláková buduje postavu Adely Ostrolúckej na silných emóciách. Protikladom je Zuzana Konečná ako vecná a praktická Anička Jurkovičová. Vzájomne sa dopĺňajú aj Danica Matušová ako éterická a samoľúba Mária Pišlová a nenápadná, prostá Antónia Braxatorisová v podaní Zuzany Porubjakovej a Kristíny Tóthovej. Herečky dopĺňa Ľubomír Bukový v postave Jána Kalinčiaka, ktorý v občasnom emocionálnom prepätí pôsobí ako mediátor. O výtvarnú stránku inscenácie sa postarala Dorota Cigánková, ktorej biele kostýmy sú výborným spojením dobovosti aj individuálneho vyjadrenia každej postavy, a Juraj Poliak, ktorý špecifický priestor Štúdia 12 zapĺňa kvetmi a artefaktmi so štúrovskými motívmi.
Misky strieborné, nádoby výborné je pôvabná a vtipná inscenácia. Isté rezervy v odkaze, ktorý chcela podať súčasníkom, vyvažuje nepatetickým a odľahčeným prístupom k našej histórii. A to je možno prvý krok k tomu, aby sme si ju konečne obľúbili.
Hodnotenie Pravdy
štyri hviezdičky z piatich
Jana Juráňová: Misky strieborné, nádoby výborné / réžia: Alena Lelková / dramaturgia: Adriana Totiková / scéna: Juraj Poliak / kostýmy: Dorota Cigánková / hudba: Sisa Michalidesová / hrajú: Rebeka Poláková, Zuzana Konečná, Danica Matušová, Zuzana Porubjaková alebo Kristína Tothová a Ľubo Bukový / premiéra: 2. a 3. marca 2015
