V Berlíne v sobotu zomrela slávna ruská primabalerína Maja Plisecká, dožila sa 89 rokov.
Podľa agentúry TASS to oznámil generálny riaditeľ Veľkého divadla v Moskve Vladimir Urin, ktorému manžel Pliseckej oznámil, že podľahla infarktu.
S baletom začala už ako 9-ročná a o dva roky neskôr stála na doskách moskovského Veľkého divadla. V roku 1943 ukončila štúdium na choreografickom inštitúte a bola prijatá ako sólistka „najlepšieho divadla na svete“, ako s láskou hovoria o Veľkom divadle. Pôsobila v ňom ako sólistka v rokoch 1943 až 1988 a na jeho scéne sa prvýkrát objavila ako 11-ročná v Šípkovej Ruženke Petra Iľjiča Čajkovského.
Vedenie divadla jej ale nebolo naklonené, osudy jej rodičov aj židovský pôvod vykonali svoje. Slávnu dvojrolu Odetty a Odilie v Čajkovského balete Labutie jazero, ktorá sa potom stala jej životnou úlohou, tancovala prvýkrát v roku 1947.
Šikanovanie a ponižovanie zo strany režimu predstavovali odvrátenú stránku života výnimočnej a obdivovanej umelkyne. Plisecká bola sledovaná, dlho sa nemohla pozrieť na Západ. Šťastie v osobnom živote v temnej dobe znamenala svadba s hudobným skladateľom Rodion Ščedrinom.
Maja Plisecká sa narodila 20. novembra 1925 v Moskve. V štyridsiatich rokoch života zažiarila na svetovej baletnej scéne ako Carmen, v balete na hudbu Georgesa Bizeta. Po ňom nasledovali ďalšie predstavenia, ktorých repertoár slávni choreografi Kubánec Alberto Alonso, či Francúz Maurice Béjart, zostavovali špeciálne pre ruskú primabalerínu. V roku 1960 sa z Maji Pliseckej stala „prima ballerina assoluta“ moskovského Veľkého divadla. V roku 1987 bola umeleckou riaditeľkou prestížneho španielskeho súboru Companía Nacional de Danza. V roku 1997 vystupovala v českej Prahe, kde vo veku 71 rokov stvárnila na doskách javiska Národného divadla opus Umierajúca labuť. Praha bola aj prvým zahraničným mestom, do ktorého mohla v roku 1947 cestovať, vystupovala v rámci Festivalu mládeže.
Maja Plisecká spísala aj svoje pamäte, ktoré pomenovala jednoducho „Ja, Maja“ s podtitulom "Primabalerína Veľkého divadla rozpráva o svojom živote medzi umením a politikou“. Knihu preložili do 14 jazykov. Plisecká vykresľuje aj ťažkosti, ktorá musela ako "persona ingrata“ prekonávať. Jej otca počas stalinských čistiek zastrelili, matka bola vo väzení.
Kniha sa však však nestretla s jednoznačným nadšením. Jej kritikom prekážalo, že ako sovietska celebrita za totalitného režimu až tak veľmi netrpela a na rozdiel od svojich kolegov Michaila Baryšnikova či Rudolfa Nurejeva si nezvolila emigráciu. Vraj sa bála odplaty a dôvodom bola tiež láska k Veľkému divadlu a manželovi, ktorý by vraj nikdy odísť nedokázal. Ani jeden z nich nebol v strane, Ščedrin dokonca odmietol podpísať list umelcov povoľujúceho obsadenie Československa okupačnými vojskami.
