Veliteľ Kaubach „zo známosti“ urobí výnimku. Rozhodnutie, ktorí dvaja to budú, necháva na oslavujúcej spoločnosti. Pozoruhodný narodeninový darček! Neviazaná zábava sa mení na drámu – v románe francúzskeho spisovateľa arménskeho pôvodu Vahé Katchu Hostina dravcov. Aj v rovnomennej divadelnej adaptácii francúzskeho herca a režiséra Juliena Sibrea, ktorému pred štyrmi rokmi vyniesla tri francúzske prestížne Ceny Moliére. V slovenskej premiére uvedie v piatok 29. mája Hostinu dravcov prešovské Divadlo Jonáša Záborského.
„Keď som začal čítať Hodinu dravcov, priznám, že zo začiatku som nevedel, čo si o nej myslieť. Potom som sa do textu tak ,zažral', až ma fascinoval. Všetky tie smutné udalosti dokáže opísať s veľkým nadhľadom. Ten však v istej chvíli ustúpi a myšlienka hry človeka nesmierne zasiahne,“ povedal pre Pravdu režisér Michal Náhlík.
Z priateľov sa v boji o prežitie stávajú neľútostní súperi. Ich vzájomné podrazy a dohováranie sa, kto z nich je slabší, a teda by mal byť obeťou, prinášajú – prekvapujúco – mnoho mrazivo vtipných momentov a situácií. „Hra rozpráva o dravcovi, ktorý sa skrýva v každom z nás. Napovedá, čo všetko človek dokáže urobiť len pre to, aby si zachránil život. Snaha vyvliecť sa z hrozby smrti prináša veľmi vtipné zápletky, ktoré sú skôr zo súdka čierneho humoru, pohybujúceho sa na ostrí noža, ale ten mám veľmi rád,“ pokračoval režisér.Zápletka inscenácie nie je ničím objavná. Podobnú situáciu spracoval napríklad aj Ivan Bukovčan v hre Kým kohút nezaspieva, ktorú by podľa tvorcov prešovského predstavenia slovenské publikum mohlo poznať.
„Hodina dravcov je v podstate konverzačka, má sa odohrávať v salóne. Tematicky bola pre mňa zaujímavá, ale výsledok sa mi zdal príliš jednoduchý. S výtvarníčkami Anitou Szökeovou a Lenkou Kadlečíkovou sme hľadali vizuálny estetický priestor, ktorý by bol zaujímavý aj pre riešenie jednotlivých situácií. Nakoniec sme sa rozhodli, že dej prenesieme do veľkej secesnej kúpeľne, takže u nás sa Hostina dravcov odohráva medzi vaňou a bidetom,“ vysvetlil Michal Náhlík.
Čím dokáže inscenácia osloviť dnešné publikum? „Zoberme si situáciu súčasného sveta. Keď to vezmeme metaforicky, za našimi hranicami je vojna, ale my sa smejeme a tvárime, akoby sa nás to netýkalo. Keď sa vonku niečo deje, všetci sme hneď v oknách. Kým sa to však nedeje v našich bytoch a nedotýka nás osobne, nemáme pocit, že nebezpečenstvo existuje,“ dodal režisér.
