Adam Šangala či princ Bajaja sú len dvomi ikonickými postavami z mnohých, v ktorých sa objavil Ivan Palúch. Herec, ktorý na konci šesťdesiatych rokov hviezdil aj vo viacerých zahraničných projektoch a vo svetovom rozlete ho zastavila normalizácia, zomrel v piatok vo veku 75 rokov. Iba pred dvomi týždňami Palúchovi slávnostne odhalili dlaždicu na Filmovom chodníku slávy pred Mestským divadlom Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave. A stihol sa tiež zúčastniť na nedávno skončenom Art Film Feste, ktorý ho cenou Hercova misia poctil v roku 2008.
„Bol neuveriteľný. Spoznala som ho ako študentka. Išiel mi zadarmo hrať do študentského filmu a bola to láska na celý život. Hral v každom mojom filme, a keby neumrel, hral by ďalej. Bol geniálny človek. Mal takú charizmu, že to cítili aj ľudia na druhej strane cesty,“ povedala režisérka Mariana Čengel-Solčanská.
Trikrát na červenom koberci
Písal sa rok 1969 a vo dvoch sekciách festivalu v Cannes sa premietali tri filmy, ktoré mali spoločné jedno – hviezdil v nich ešte ani nie tridsaťročný Palúch. Boli to filmy Volkera Schlöndorffa Michael Kohlhaas – Der Rebell, Aleksandara Petroviča Čoskoro bude koniec sveta, ktoré sa uchádzali o Zlatú palmu, a v rámci Quinzaine des Réalisateurs / Directors' Fortnight sa tu premietala Markéta Lazarová, ktorá vznikla o dva roky skôr.
„Najväčšia skúsenosť prišla s Frantom Vláčilom. Vybral ma do filmu Markéta Lazarová a to bol počiatok mojich univerzít. Naučil ma pozerať sa nielen na jednotlivý obraz a výstup vo filme, ale aj na samotný záber ako na grafiku,“ spomínal pred niekoľkými rokmi v rozhovore pre Pravdu. V jednom z kritikmi najvyššie hodnotených diel československej kinematografie stvárnil Palúch Adama Jednoručku, a práve touto postavou sa výrazne uviedol vo svete filmu, hoci už predtým sa objavil v snímkach ako Obchod na korze či Nylonový mesiac.
„Začiatkom 60. rokov som nakrúcal svoju prvú veľkú rolu s režisérom Pavlom Blumenfeldom. Asistenta réžie robil Miloš Forman, ktorý vtedy skončil FAMU. Chodil mi pre pivo, rožky a salámu, pretože aj to musia robiť asistenti réžie. Potom Forman nakrúcal svoj film Černý Petr, pri ktorom som strávil dva týždne pozorovaním. Bolo fantastické, že som prvú školu dostal od Blumenfelda a Formana,“ spomínal Palúch. Blumenfeldov film sa volal Tam za lesom a bol vraj povinný pre každého československého vojaka, pretože rozprával o vojakovi, ktorý zahynul pri bránení vlasti.
Neskorší úspech Markéty Lazarovej, ktorá rezonovala aj v zahraničí, vyústil do ponuky od nemeckého režiséra Volkera Schlöndorffa a neskôr aj Aleksandara Petrovića. O úlohu v jeho filme, ktorý bol inšpirovaný Dostojevského Besmi, sa uchádzalo 27 hercov z celej Európy a vybral si Palúcha.
„S projektom Kohlhaas sme prišli do Piešťan a nakrúcali sme aj v Čachticiach. Raz za mnou do hotela prišla návšteva. Bol tam zástupca Columbia Pictures pre Európu, Aleksandar Petrović a ešte jeden krásny pán s bielou bradou, ktorý vyzeral ako Monet. Sedel som s nimi dve hodiny ako tvrdé y a oni sa dohadovali o tom, ako začnem nakrúcať film s Petrovićom a Annie Girardot, keď ešte nemám skončený film pre Columbia Pictures. Napokon som posledné tri týždne do siedmej večer nakrúcal v Československu Kohlhaasa, potom som sadol do auta a išiel do Juhoslávie. Tam som nakrúcal od deviatej ráno do siedmej večer s Petrovićom, potom som nasadol do auta a išiel zase naspäť. Mal som so sebou kožený oblek, meče, dýky z Kohlhaasa, a zároveň kostým pastiera svíň so štvormetrovým bičom z filmu Čoskoro bude koniec sveta,“ spomínal Palúch na hektický koniec 60. rokov.
Dvere otvorené, dvere zavreté
S normalizáciou prišlo vytriezvenie a herec istý čas uvažoval aj o emigrácii. „Mal som chuť, pretože po Cannes som mal otvorené dvere. Mohol som podpísať zmluvu s ktoroukoľvek spoločnosťou, ktorá by mi zaručovala 100-násobne vyšší ročný zárobok, ako som mal v ČSSR. Ale moja matka bola chorá a otec mal od vojny priestrel pľúc. nemohol som odísť a ani som nechcel, bol som ich jediný syn. Keď sme sa v roku 1990 stretli v Bratislave s Annie Girardot, vravela mi, že si myslela, že som zabil prezidenta alebo čo. Nevedela pochopiť, že mi nechodili listy, ktoré mi kedysi písala. A ona zase nedostala moje listy.“
Rodák zo Zvolena musel štúdium herectva zanechať v druhom ročníku pre problémy so zrakom. Začiatkom 60. rokov sa napriek tomu začal objavovať na divadelných doskách, postupne vystriedal činoherné scény v Spišskej Novej Vsi, Žiline, Prešove a Nitre. V tomto období zaujal napríklad v prešovskom divadle stvárnením postavy Romea. Okrem mladosti a sympatického zjavu mal pre ňu aj ďalší predpoklad – titul majstra republiky v šerme šabľou v družstvách. Po invázii sovietskych vojsk bol Palúch v slobodnom povolaní a neskôr mal zakázané hrať vo filme i v divadle – režiséri mu mohli zveriť iba epizódne úlohy, prípadne sa mohol objaviť v komparze.
Najslávnejšou Palúchovou úlohou Adam Šangala (1972) v televíznom projekte Karola Spišáka. „Prečítal som si vynikajúci Paštékov scenár a povedal som, samozrejme, bude mi nesmiernou cťou,“ povedal Palúch v rozhovore pre STV. „Okrem toho, ako je Šangala urobený technicky a umelecky, teda zahraný, z celého toho seriálu divák doslova cíti tú obrovskú pohodu a tú fantastickú priateľskú atmosféru, ktorá tam bola, keď sme to nakrúcali,“ povedal Palúch o projekte, vďaka ktorému na neho na ulici roky pokrikovali Šangala.
Ešte predtým stihol zažiariť v rozprávke Princ Bajaja (1971), kde rovnako ako v ďalších snímkach účinkoval spolu s Magdou Vášáryovou. „Bol veľmi chorý, v podstate skoro slepý. Robila som s ním veľmi veľa filmov, ale v divadle som s ním nikdy nehrala. Bol to taký búrlivák a geniálny, skvelý herec. Politické pomery mu dali zabrať. Tie zlomili talenty mnohých ľudí, len či si to tí podpriemerní ľudkovia niekedy uvedomia, že ho majú na svedomí, to neviem. A to je to najsmutnejšie. Mal veľký talent a všetko, čo povedal, bolo úplne prirodzené a nevyumelkované. On nemusel hrať, že je chlapák alebo že má energiu, on ju mal, a to je pre film vždy veľmi dôležité. Je mi smutno. Už sme zostali z Markéty Lazarovej, čo je film, ktorý je zaradený medzi desať najlepších historických filmov sveta, len Vlastimil Harapes a ja,“ povedala Vášáryová.
