Rysavá jalovica na cestách

Prvú cestu absolvovala ešte pred premiérou. Na zájazde k zahraničným Slovákom v Békešskej Čabe a Nadlaku. Po úspešných predstaveniach v Maďarsku a Rumunsku čakalo tvorcov Spišského divadla doskúšanie na domácom javisku a konečne premiéra, a to v rámci 7. ročníka festivalu komorných divadelných inscenácií Divadelný Spiš.

04.11.2015 12:48
Rysavá jalovica, Spišské divadlo Foto:
Rysavá jalovica v inscenácii Spišského divadla. Zľava: Mikuláš Macala, Jozef Novysedlák.
debata

130 rokov a 1 000 km

Pre mnoho generácií sa stala televízna inscenácia (spolu s Kubom, Svákom Raganom či Vianočnými oblátkami) neodmysliteľným koloritom vianočných sviatkov. Dobovou autenticitou a využitím folklór­nych prvkov namaľoval režisér Martin Ťapák láskavý obraz idylickej pevnosti vzťahov a takmer priamočiarej jednoduchosti zašlých čias, kde všetko v ľudskom živote malo svoje miesto a poriadok. Do repertoárového divadla si Rysavá jalovica hľadala cestu dlhšie. Po krátkodobom projekte Divadla TUŠ (2011) ju našla až v programe Spišského divadla. Pôvodne mala byť inscenácia súčasťou slovenskej (2014/2015), ale nakoniec sa jej realizácia posunula na začiatok aktuálnej sezóny venovanej slovanskej dramatike. A tak po 130 rokoch od svojho vzniku a zhruba tisíc kilometroch mala 24. a 30. októbra premiéry v Spišskej Novej Vsi.

Rysavá jalovica patrí k najkrajším poviedkam Martina Kukučína z prostredia slovenskej dediny. Aj dnes dokáže očariť a strhnúť čitateľa autorova dôverná znalosť reálií, úcta k jednoduchým pracovitým ľuďom, prirodzenosť opísaných situácií, ale predovšetkým bohatstvo zachytených dobových reálií na úrovni všedných životných rituálov i pestrosti jazykovej výbavy. Korením Kukučínovej poviedky je vtipné podanie našich zlozvykov a typických čŕt slovenského vidieka – uzavretosť do seba, hašterivosť, poverčivosť a nadmerné užívanie „rozolišu“. Lebo práve ten privedie poctivého gazdu Adama Krta do nešťastia.

Zľava: Jozef Novysedlák, Mária Brozmanová,... Foto: Marek Zalibera
Rysavá jalovica Zľava: Jozef Novysedlák, Mária Brozmanová, Denisa Macalová Ďuratná, Matej Erby v inscenácii Rysavá jalovica.

Na ceste ku groteske alebo Keď prítomnosť splynie s minulosťou

Spišskonovoveskí divadelníci obliekli Kukučínových hrdinov do moderných šiat. Doslovne i obrazne. Kostýmy Evy Farkašovej prinášajú na javisko prelínanie minulosti so súčasnosťou, dediny s mestom, dotvárajú postavy a otvárajú priestor gagom a komickým situáciám. V rovnakom duchu sa nesie aj minimalistická scénografia Petra Palika, tiež režiséra inscenácie.

Jozef Novysedlák ako Adam Krt v inscenácii... Foto: Marek Zalibera
Rysavá jalovica, Spišské divadlo Jozef Novysedlák ako Adam Krt v inscenácii Rysavá Jalovica.

Scéne vládne veľké členené okno v masívnom ráme. Masívnosť rámu vyvoláva pocit starej drevenice a matné okná typickej zimnej námrazy. Ale tu sa všetky historizujúce odkazy a folklórne citácie končia. Režisér vedome pracuje s diváckou skúsenosťou, aby ju posunul ďalej – od malebnej idylickosti k recesii a groteske. Pričom sa tvorcom podarilo uchovať nielen základnú dejovú líniu Kukučínovho príbehu, ale aj jeho ideové posolstvo a interpretovať Adama Krta ako symbol statočného človeka odolávajúceho zvodom a nástrahám koristníckeho sve­ta.

Za kratší koniec ťahá jazyková výbava – prenesením do súčasnej slovenčiny sa vytratila mnohorakosť a nahradila ju všeobecná zrozumiteľnosť. Škoda, že tvorcovia nevyužili v úvode vtipne zakomponované „jazykové okienko“ ako stabilný a opakujúci sa inscenačný prvok. Nevyhli sa ani niektorým prvoplánovým (divácky overeným) gagom. Na druhej strane ku kladom inscenácie patrí spontánna hravosť, variabilita, dynamika, harmonické prelínanie prvkov grotesky a kabaretu s poetickou štylizáciou a predovšetkým v dnešnej dobe vzorcov, koefi­cientov a štatistík nefalšovaná ľudskosť s veľkým chaplinovským srdcom a eticky nerelativizovaným odkazom.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Spišské divadlo #Divadelný Spiš #Rysavá jalovica