Recenzia: Dobrá správa z planéty Košice

Posledné roky sa zdalo, že činohra Štátneho divadla Košice sa spoliehala skôr na ľahšie žánre. No slovenská premiéra dramatizácie kultového románu Stanisława Lema Solaris ohlásila prudký obrat.

20.11.2015 09:02
Michal Soltész (Kevin) a Tatiana Poláková... Foto:
Michal Soltész (Kevin) a Tatiana Poláková (Harey) v inscenácii Solaris.
debata

Divadlo pozvalo anglicko-holandského režiséra Jana-Willema van den Boscha, ktorý v roku 2002 už v Košiciach naštudoval kritikou i divákmi vysoko oceňovanú inscenáciu drámy Patricka Marbera Bližšie od teba. Aj po trinástich rokoch sa hosťovanie režiséra z iného kultúrneho kontextu ukázalo viac než vítanou zmenou scénickej optiky.

Láska presahujúca galaxiu

Ústrednou témou dramatizácie (autori Bosch a dramaturgička Miriam Kičiňová) sa stal základný príbehový konflikt románu – hľadanie poznania života na základe až faustovsky neuchopiteľného vzťahu Kelvina a Harey. Žáner sci-fi ostal len vedľajšou (no nezanedbanou) súčasťou javiskového prepisu. Tvorcovia tak podporili motívy detektívneho až trilerového napätia, kde si nikto nemôže byť ničím istý.

Tento dojem súčasne Bosch ako režisér dosiahol rýchlym (až filmovým) strihom scén, postupne gradovaným vypovedaním informácií, konštantne znejúcou atmosférotvornou hudbou, aktívnou spoluprácou s výtvarnou stránkou i hereckým komponentom, ktorý viedol od civilnej tóniny až po robotickú štylizáciu.

To všetko možno konštatovať o prvej časti inscenácie, kde si režisér vynachádzavo poradil aj s epickou súčasťou príbehu. Tieto časti situoval do aktívneho javiskového diania: teórie o Solarise, filozofické idey či príbehové retrospektívy priblížil intermezzami, ktoré dopovedali, ale nenarúšali plynulý priebeh deja.

No v druhej polovici inscenácie už naratívnosť presiahla mieru. Ubudlo nápaditejších impulzov a, naopak, pribudlo viac nedramatického filozofovania. Súčasne rýchle zmeny javiskových obrazov, ktoré prvú časť dynamizovali, v tej nasledujúcej už naberali na jednotvárnosti.

V jednoduchosti je zmysel

Výtvarné riešenie autorov Michala Lošonského, Jána Ptačina a Ondreja Zachara svojou univerzálnosťou a funkčnosťou výrazne napomáha celistvosti výpovede. Stačí im pritom málo – konštrukcia z oceľového pochôdzneho roštu obopínajúca celé javisko a vynaliezavé pohrávanie sa s projekciami a so svetelnými zmenami. Tým všetkým jasne artikulujú atmosféru výskumnej stanice, kde je viac záhad ako istôt.

Hlavného hrdinu Kelvina stvárňuje Michal Soltész v tvárnej obmene civilného výrazu, v ktorej dokáže pretlmočiť tak angažovaného vesmírneho výskumníka, ako aj senzitívneho muža. No v druhej polovici, podobne ako celá inscenácia, aj on podľahol prílišnej monotónnosti a už neodkázal zaujať bohatším kreovaním postavy.

Napriek nedostatkom treba inscenáciu Solaris skutočne oceniť. Košická činohra po rokoch umeleckej stagnácie nastavila vysokú dramaturgickú latku. Je otázkou koncentrácie umeleckého telesa, či ju podlezie, alebo bude smerovať k ešte vyšším či aspoň obdobným métam.

Hodnotenie Pravdy

4 hviezdičky z 5

Stanisław Lem: Solaris / dramatizácia: Jan-Willem van den Bosch, Miriam Kičiňová / réžia: Jan-Willem van den Bosch / hrajú: Michal Soltész, Tatiana Poláková a ďalší / premiéra: 13. novembra Štátne divadlo Košice

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Štátne divadlo Košice #Solaris #Stanislaw Lema