Recenzia: Arkádia nie je rajom na zemi

Do hry Arkádia toho Tom Stoppard vložil naozaj veľa. Dve historicky odlišné obdobia s prelínajúcim sa príbehom, briskné a vtipné dialógy, erotické napätie, existenciálnu úzkosť, teóriu chaosu, literárnych velikánov 19. storočia aj záhradnú architektúru. Ambiciózna inscenácia SND sa nanešťastie pokúša pretlmočiť všetky jej roviny.

22.11.2015 16:02
Tomáš Maštalír (Bernard Nightingdale) a Petra... Foto:
Tomáš Maštalír (Bernard Nightingdale) a Petra Vajdová (Hana Jarvisová) v inscenácii Stoppardovej hry Arkádia.
debata (2)

Najlepšia a najzložitejšia Stoppardova hra

Prvá dejová línia sa odohráva začiatkom 19. storočia v sídle rodiny Coverlyovcov. Mladá nadaná slečna Tomasína na vyučovaní len tak mimochodom prichádza na dôkazy Fermatovej vety, pokúša sa generovať fraktály, z rukáva sype princípy termodynamiky a uvažuje o matematickom výpočte budúcnosti. Nemenej sa však zaujíma o svojho učiteľa Septima. Žiaľ, tento Byronov priateľ je priveľmi zamestnaný vydatými ženami, čo vedie k nemalým nepríjemnostiam.

O dvesto rokov neskôr pracuje autorka historických románov Hana na novej knihe z prostredia coverlyovskej záhrady. Vďaka bizarnej hypotéze premotivovaného akademika Bernarda nadobúda jej pátranie nečakaný smer. Na základe historických materiálov vytvárajú teórie o chode života a ľúbostných pletkách, ktoré z ich pohľadu nemajú slabé miesto. Keďže sa však oba príbehy odohrávajú paralelne, všetci vidíme, aké „drobné“ chyby sa do ich interpretácie dostali. Celý príbeh je priam zahltenými faktmi. Každá z postáv sa postupne venuje nejakej fyzikálnej, matematickej, literárnej či historickej problematike, o ktorú sa rada podelí. Tieto myšlienky dotvárajú už aj tak komplikovaný dej a sú testom diváckej pozornosti.

Pomalá inscenácia plná faktov

Režisér Roman Polák je tvorca, ktorému podobná myšlienková mnohorakosť vyhovuje. Možno práve preto sa nepokúsil o žiadne „uvoľnenie“ príbehu a všetkým rovinám prikladal rovnaký význam, akcentujúc prchavosť poznania a pravdy. Výsledkom je štvorhodinová inscenácia, ktorá môže aj veľmi pozorného diváka dostať do úzkych. Aj tie najzaujímavejšie fakty a rafinovaná zápletka vedia byť dvojsečnou zbraňou. O to viac, že scéna Pavla Boráka, kostýmy Sylvy Zimula Hanákovej aj hudba Lucie Chuťkovej sú síce na vysokej estetickej úrovni a výborne zapadajú do oboch časových línií, no majú len doplnkovú funkciu.

Všetok dôraz sa kladie na prácu hercov, ktorá však nedosahuje jednotnú úroveň. Na jednej strane je možné vidieť prirodzené herectvo Petry Vajdovej ako spisovateľky Hany, na druhej silene komediálny výkon Tomáša Maštalíra ako egocentrického historika Bernarda. Jedna z najvýraznejších hereckých osobností SND – Robert Roth ako učiteľ Septimus chtiac-nechtiac dominuje nad výkonom mladej a málo skúsenej Alžbety Imrichovej obsadenej do postavy geniálnej Tomasíny (alternácia so skúsenejšou Janou Kovalčíkovou je iste vyváženejšia). Inscenáciu herecky spoluvytvárajú aj štandardne kvalitné výkony Zuzany Fialovej, Jána Koleníka či Dana Heribana.

Inscenácii Arkádia iste nemožno uprieť ambíciu byť silným intelektuálnym zážitkom. Andante tempo a absolútna sústredenosť na hutné dialógy plné vedeckých faktov sú však výzvou pre nejedného diváka.

Hodnotenie Pravdy

3 hviezdičky z 5

Tom Stoppard: Arkádia / réžia: Roman Polák / scéna: Pavel Borák / kostýmy: Sylva Zimula Hanáková / hrajú: Robert Roth, Petra Vajdová, Tomáš Maštalír, Ján Koleník, Alžbeta Imrichová a ďalší / premiéra: 14. a 15. novembra v Činohre SND

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovenské národné divadlo #Tomáš Maštalír #Roman Polák #Petra Vajdová #Arkádia #Tom Stoppard