Recenzia: Keď v plameňoch zhorí nielen hlavná hrdinka

Najnovšie si príbeh francúzskej svätice vybrali prešovskí tvorcovia a spracovali ho do podoby muzikálu.

Autor libreta a súčasne režisér Michal Náhlík nám chronologicky predstavuje príbeh o mladom dievčati, ktoré má za úlohu viac, ako pásť ovce v rodnej dedine. Ak príbeh v prvej časti naberá rýchle, niekedy až neprehľadné tempo, tak druhá časť sa zbytočne naťahuje. Súčasne sa mnohé motívy len naznačia, ale nedokončia. Napríklad postava Sebastiána zamilovaného do Jany, ako aj Vikomt, ktorý sa po smrti stáva padlým anjelom, sú príbehové linky, ktoré sa napriek svojej zaujímavosti a dramatickej účinnosti zbytočne strácajú v okázalosti ostatného deja.

Monumentálnosť i vecnosť

Pozitívami inscenácie sú najmä výtvarná a choreografická stránka. Scéna Anity Szökeovej dokáže plynulo prepojiť naturalistický detail s maľovanými kulisami. Súčasne však nestráca na konkrétnosti ani metaforickosti, vďaka točni na dynamickosti a najmä na efekte monumentality (napr. presvietenie priečelia kráľovskej sály pôsobí skutočne magickým dojmom).

Podobnými slovami možno označiť aj choreografiu Renáty Ptačin, ktorá vďaka vysokej pohybovej kultúre často dynamizuje fádne činoherné mizanscény, kde plnohodnotne vypovedá o konkrétnej situácii.

Viac spevácke než herecké príležitosti

Ľudmila Dutková herecky stavia Janu z Arku na témach úprimnosti citu, angažovanosti a neochvejnosti vo viere. Ale ilustratívne libreto a réžia jej nedovolili, aby zobrazila širší charakterizačný oblúk. Preto je zapamätateľnejšia speváckym, než činoherným výkonom.

Vďačnejší i keď okresanejší priestor dostali Elena Kušnierová (Yolanda) a Svetlana Janišová (Ryšavá mačička). Nielenže ich piesne prinášajú do monotónneho tempa inscenácie isté oživenie (u prvej motív fatálnosti, u druhej vtipu), ale aj ich herecké a spevácke tlmočenie sú dostatočne impulzívne a presvedčivé.

Rovnako možno ľutovať, že Filip Lenárth nemal väčší part. Autenticky totiž kreoval polohy romantického Sebastiána a aj spevácky patril medzi najistejších interpretov. Z početného zástupu účinkujúcich zaujal ráznym gestom a zreteľným vedením linky rozporuplného charakteru najmä Igor Kasala ako biskup Cauchon.

Najdôležitejším prvom muzikálu je samozrejme hudba. Martin Husovský skomponoval desiatku zaujímavých popových melódií, ale len máloktorá ašpirovala na väčší muzikálový hit. Hudobná zložka tak síce tvorila integrálnu súčasť javiskového diania, no podobne ako ostatné komponenty nedosiahla kritériá kvalitného muzikálu. Čo je v slovenských podmienkach vlastne už neslávnym pravidlom, než vzácnou výnimkou.