Príbehu mocného muža, ktorého mŕtve telo sa nikdy nenašlo, neodolal ani sovietsko-arménsky skladateľ Aram Chačaturjan. Jeho balet Spartakus uvedie zajtra v premiére Štátne divadlo Košice.
„Bol symbolom propagandy totalitného režimu a vizitkou moskovského Veľkého divadla, v ktorom sa propagovala sila slobody a revolúcie,“ povedal režisér a choreograf Kirill Simonov o pôvodnej koncepcii inscenácie, ktorá mala svetovú premiéru v decembri 1956. V Košiciach po druhý raz hosťujúci tvorca, ktorého balet Anna Karenina bol nominovaný na DOSKY 2014, prináša vlastnú interpretáciu známeho diela.
„Nechcel som vytvoriť starorímsku story, ale preniesť príbeh do súčasného sveta. Aj dnes sa stretávame s množstvom revolučných myšlienok a tém, nepochopením náboženského vyznania či nepochopením človeka človekom, ktoré vyúsťujú do terorizmu. Náš Spartakus nie je o dobrých a zlých, každý má svoju pravdu. Problém je v tom, že nevedia medzi sebou komunikovať, nevedia byť tolerantní,“ vysvetlil. Východiskovým bodom jeho videnia sa stal obraz zničeného mesta. Obaja hrdinovia, Spartakus aj rímsky vojvodca Crassus, majú podľa neho svoju pravdu. Aj ich názory na slobodu či usporiadanie sveta sa rozchádzajú. Na piedestál nestavia ani jedného, ani druhého. Rozpráva o dvoch mužoch, ktorých jediným cieľom je získať moc, a preto zabúdajú na všetko ostatné. Mocenské ambície ich menia na monštrá.
„Samotná hudba je veľmi výrazná, priam vyzýva ku komiksu na spôsob filmov Quentina Tarantina. Je to síce vážne, ale vo svojej podstate skôr hra. Snažil som sa vytvoriť predstavenie plné rôznych emócií a nálad. Nie drámu, tých prežívame v živote veľmi veľa. Je to však veľmi dramatický príbeh so zložitým pozadím, zložitými problémami, s revolúciami i terorizmom. Napriek tomu sme doň zasadili aj iróniu. Chcem, aby ju divák vnímal,“ dodal autor libreta, choreograf a režisér Kirill Simonov.
