Recenzia: Fanny a Alexander - divadelný zážitok aj pre znalcov filmu

Televízna inscenácia aj psychologický triler

Fanny a Alexander je jedným z najoceňovanejších filmov Ingmara Bergmana a v hľadisku SND sa istotne ocitne mnoho jeho fanúšikov. Na prvý pohľad frivolný a chaoticky pôsobiaci svet bohémskych divadelníkov Ekdahlovcov je v kontraste s asketickým a krutým svetom rodiny biskupa Vergérusa. Kým v prvej rodine vládne aj napriek netradičným vzťahom porozumenie a spolupatričnosť, v druhej je odvrátenou tvárou zbožnosti manipulácia a týranie.

Vytvorenie odlišných atmosfér týchto rozdielnych svetov je jedným z nosných pilierov celej inscenácie Mariána Amslera. Na jej stvárnenie zvolil u nás málo používaný princíp live cinema – priameho snímania diania na javisku a jeho následné premietanie na projekčné plátna. Na točni umiestnený veľkolepý a detailne zariadený dom Ekdahlovcov, scénografická práca Juraja Kucháreka, je uzavretý zo všetkých strán.

To, čo sa deje v jeho útrobách, môžu diváci vidieť len cez okná, otvorené dvere a priezory. Herecké akcie však snímajú kameramani a divák ich v priamom prenose vidí na dvoch veľkých plátnach umiestnených po bokoch javiska. Atmosféra pripomína televíznu inscenáciu a divák môže mať pocit silného odstupu od deja.

V druhej časti dominuje priestoru strohá fara biskupa Vergérusa, ktorá sa pre Fanny, Alexandra a ich matku Emíliu stáva novým domovom. Honosný dom strieda strohý obdĺžnik z pletiva. V tejto klietke divák dobre vidí každý pohyb chytených obetí. Režisér tu zámerne posilňuje motív despotizmu a trýznenia. Detailné zábery vystrašených tvárí pridávajú exponovaným scénam intenzitu, ktorá bezpochyby zasiahne aj divákov poznajúcich predlohu. Keď sa teda dej znova vráti do bezpečnej vily, je atmosféra „televíznych pondelkov“ ako návrat do bezpečia a harmónie.

Žiaria malé aj veľké postavy

Amsler navyše dôvtipne pracuje aj s princípom divadla v divadle. Filmárov a zamestnancov divadla v inscenácii priznáva a magický rozmer príbehu odhaľuje ako filmársky kumšt.

Pozadu nezostáva ani herecký komponent. Splnili sa nielen vysoké očakávania na hlavných predstaviteľov, ale zažiarili aj herci obsadení v menších postavách. Táňa Pauhofová a Daniel Fischer hrajú detské postavy s ľahkosťou a hravosťou bez toho, aby sa utiekali k akejkoľvek karikatúre. Sú nielen predstavitelia detí, ale aj komentátori príbehu. Nemenej kvalitné sú aj výkony Petry Vajdovej ako ich matky Emílie a Richarda Stankeho ako biskupa Vergérusa. Spomenúť však treba aj výborné výkony Ingrid Timkovej ako bigotnej a krutej Henriety Vergérusovej či Diany Mórovej a Gabriely Dzuríkovej v postavách originálnych neviest rodiny Ekdahlovcov.

Fanny a Alexander je veľkolepá inscenácia. Našťastie ani zďaleka v nej nejde len o zaujímavé formálne stvárnenie známej predlohy. Akcent manipulácie a hrôzy spôsobovanej bezbranným a výborné herecké výkony z nej spolu s neopozeranou formou robia pôsobivý zážitok.

Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5