Mária Kráľovičová
Skôr než sa nedávno odsťahoval z môjho susedstva, vídavala som ho pravidelne. Doteraz, keď idem okolo, pozerám, či nemá otvorenú garáž. Zarmútilo ma, keď odišiel z divadla, a ešte viac, keď potom vytrvalo odmietal, aby sme si ešte spolu zahrali. Karol Machata je pre mňa najväčší slovenský herec s najzamatovejším hlasom a potmehúdskymi iskričkami v očiach. S ním by sa dal vášnivo zahrať aj telefónny zoznam. Vytvorili sme spolu desiatky mileneckých a partnerských dvojíc a navždy pre mňa zostane Rómeom. Občas som mu po našom – po záhorácky vravievala: Ó Rómeo, proč si ty Rómeo.
Emília Vášáryová:
S Karolom Machatom som sa prvýkrát stretla na javisku ako Ofélia. Keď som dostala ponuku urobiť konkurz do divadla, pani Grúberová už bola obsadená a ja som to išla skúsiť. Aj pán Machata vedel, že sa uchádzam o angažmán, a bol ku mne o to láskavejší. Bola som vtedy veľmi mladá, neskúsená a rovno som išla do Shakespeara, čo bolo pre mňa veľmi ťažké. Nikdy nezabudnem na svoje roztrasené kolená, keď mi ako Hamlet musel položiť hlavu do lona. Videl, že som úplne rozklepaná od trémy, ale pozrel sa na mňa a povedal: Pokoj, všetko zvládneme, ja vám budem pomáhať. Spomínam naňho s veľkou úctou, s veľkou láskou, pretože bol naozajstný velikán. A koľko mal obdivovateľov! Keď sme hrali Cyrana, krásne dámy v prvých radoch mu ponúkali svoje výstrihy – a keby len to. Keď sme potom schádzali z javiska, povedala som mu: Matky pred tebou odhadzujú svoje deti. On mal taký humor, preto som si mohla dovoliť povedať to.
Božidara Turzonovová:
Spomínam si naňho s veľkou láskou. Som veľmi vďačná osudu a pánu bohu, že som s ním mohla hrať v krásnych veciach. Napríklad v Zacharovej televíznej verzii Shakespearových Veselých paní z Windsoru, v inscenácii Tolstého Živá mŕtvola v divadle, tú som mala veľmi rada. Robili sme spolu film Bludička a mnohé predstavenia od Cida po Cyrana. Okrem toho sme boli dlhé roky susedia. Karol Machata odbúraval kolegov, no nerobil to zlomyseľne. Mal obrovské kúzlo, čaro osobnosti a neodolateľnú javiskovú príťažlivosť. Počas spolupráce s ním som si uvedomila, že hraním vyrovnával emočný pretlak, ktorý by mu inak uškodil. Hrala som s ním už ako dieťa. Bola som v detskej rozhlasovej družine a on bol prvý herec, ktorému som mala povedať svoju repliku. Až pri ňom som pochopila, čo to znamená vysoká profesionalita. Činohra SND si aj vďaka nemu vydobyla medzinárodný úspech. Porovnávali ju s parížskym Theatre national populaire alebo s Berliner Ansamble a počas zájazdov v Moskve teatrológovia žasli. Na tom všetkom mal Machata leví podiel.
Zuzana Kocúriková
Dlho sme doma nemali televízor, a tak sme počúvali rádio. Jeho hlas ma očaril. So sestrou sme ani nedýchali, keď čítal nejakú rozprávku. Ale vtedy som ešte nevedela, že patrí Karolovi Machatovi. Keď som začala študovať na VŠMU a chodiť do divadla, prekvapilo ma, že muž, ktorému ten fantastický hlas patrí, je navyše taký pekný a urastený. Chodili sme sa pozerať na každé jeho predstavenie Cyrano z Bergeracu. Tú inscenáciu som úplne hltala. Na konci hry, keď Cyrano umiera, mal Machata úžasný monológ. Obecenstvo vždy plakalo, a ja tiež. Jediný zo všetkých tých starých bardov dokázal na plné hľadisko neuveriteľne citovo zapôsobiť. Všetkých rozplakal a potom sa obrátil smerom ku kolegom a začal potajme žartovať, takže herci počas vážnej scény nevedeli zadržať smiech. Museli sa obrátiť chrbtom k divákom, aby nebolo vidieť, že sa rehocú.
Zuzana Frenglová
Je mi veľmi ľúto, že zomrel, bol to bravúrny herec. Keď mi hral v Aničke Jurkovičovej otca, prežili sme spolu veľmi intenzívne asi dvojročné nakrúcanie. Bola som vtedy ešte na škole, čo znamenalo, že som bola pod jeho patronátom. Býval neďaleko mňa na Hlbokej ceste, poznám sa aj s jeho synom, mali sme priateľské vzťahy, stretávali sme sa aj osobne, mimo nakrúcania. Bol aj vynikajúci komik, jednoducho herec širokého záberu. Veľmi často si robil počas nakrúcania „srandu“, ako mladší herci sme to niekedy nemohli vystáť a museli sme si zahryznúť do jazyka a o javisku ani nehovorím. Do hry Pokus o lietanie, v ktorej sme spolu účinkovali, priniesol vždy niečo nové a vždy sme sa nasmiali, aj v zákulisí, aj spolu s divákmi.
Robert Roth
Cyrano, Lear, Ivanov, Hamlet… a ostalo len ticho.
