„Keď idú okolo rodičia so svojimi ratolesťami, často sa pýtajú, o koľkej hráme. Povieme im, ale zároveň dodáme: Nevoďte deti! Bolo nám ľúto, že odháňame detské publikum inscenáciami, ktoré sú neprístupné,“ povedal pre Pravdu režisér Ondrej Spišák. S partiou nadšencov, sústredených okolo nezávislého divadla, sa preto rozhodli pripraviť takzvané rodinné predstavenie. V myšlienkových vrstvách príbehu a úrovniach výpovedí si každý vek nájde „to svoje“.
„A keďže sme sa dlho pohybovali v ruských a sovietskych atmosférach pri tvorbe Majstra a Margaréty na motívy Bulgakovovho románu, narazili sme na Daniila Charmsa. Jeho jednoaktovka Cirkus Šardam je nesmierne vtipná, múdra a pasuje do poetiky Teatra Tatra,“ pokračoval režisér a spoluzakladateľ magického divadla bez hraníc, v ktorom sa môže udiať čokoľvek.
Pozoruhodný spisovateľ, perzekvovaný a väznený stalinistickým režimom, si zvolil pseudonym podľa ruského prepisu anglického slova harm, čo v preklade znamená škodiť. V Charmsových prózach a dramatických textoch, opisujúcich absurditu každodenného života a údel človeka, vyobcovaného na okraj spoločnosti, sa skrýva tragickosť doby, v ktorej žil.
Príbeh jeho diela Cirkus Šardam, ktorou sa tvorcovia nechali inšpirovať, je zdanlivo jednoduchý. Rozpráva o obyčajnom človeku, ktorý nesmierne túži stať sa cirkusantom, lenže tí, čo v cirkuse robia, ho odmietajú do svojej komunity prijať. A pretože je iný, ako ostatní cirkusanti, vyobcujú ho spomedzi seba.
„Pre deti je v predstavení napríklad téma, že keď sa človek veľmi snaží, dosiahne to, po čom najviac túži. Viac pre dospelých zas ďalšia téma, že aj keď to nakoniec dosiahne, aj tak to nie je nikdy celkom ono a človeku vždy dačo chýba. Myslím, že okrem osobných preblesknú v inscenácii Cirkus Charms aj témy navýsosť aktuálne, ktoré hýbu celou Európou, okrem iného napríklad aj téma inakosti,“ povedal Ondrej Spišák.
Autor scény a kostýmov Fero Lipták premenil šapito Teatra Tatra na cirkus, ktorý však nasvieti nielen pódium, ale aj zákulisie. „Prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva, je samozrejme cirkusové. Od akrobatov, tanečníc a jazdcov na koni cez klaunov, pomocníkov, stavačov kulís až po riaditeľa. V osobitom svete cirkusu je zastúpená celá hierarchia. Vzťahy v cirkuse možno preto vnímať aj ako metaforu medziľudských vzťahov vo všeobecnosti,“ vysvetlil režisér. Pripustil, že sa nechali inšpirovať aj vlastnou inscenáciou Bianka Braselli, dáma s dvoma hlavami, ktorú však už niekoľko rokov Teatro Tatro nehrá.
Trpko-poetická groteska Cirkus Charms láka tentoraz do atraktívneho šapita divákov všetkých vekových kategórií. Malých rozosmeje aj ohúri, veľkých chce atakovať aj hlbším posolstvom. Nie je to obyčajná divadelná zábavka na zahnanie nudy.
