Recenzia: Klimáčkovo spomínanie na socík je bláznivé aj smutné

Pri fontáne ich čaká herečka Darina Abrahámová, aby im ako sprievodkyňa ukázala najlepšie krčmy Starého Mesta, pričom vzápätí sa medzi nich votrie aj Viktor Horján ako vekslák. Prehliadka vinární socialistickej Bratislavy sa končí v priestoroch Divadla GUnaGU, ktoré kedysi patrili legendárnej vinárni U Julky.

Vo svojej najnovšej hre Socík, sladký socík sa dramatik a režisér Viliam Klimáček vracia do obdobia spred nežnej revolúcie, pre ktoré bola ako alternatíva k cezhraničnej emigrácii príznačná aj emigrácia do alkoholu. Najnovšiu inscenácia Divadla GUnaGU tak vystihuje označenie činoherno-muzikálová komédia s vážnymi prvkami, živou hudbou a litrami bieleho vínečka.

Hlavnou postavou príbehu, okolo ktorej je vystavený dej, je mladý vojak Peter (Vladimír Plevčík), ktorý sa vracia do Bratislavy na vychádzku z kasární. Ako prvú navštívi svoju tetu – čašníčku vo vinárni (Anikó Vargová). Medzi stálych hostí podniku patrí aj spomínaný vekslák, kultúrna referentka (Darina Abrahámová) či Petrov kamarát (Martin Meľo), s ktorým si hlavný hrdina plánuje založiť recitačnú záujmovú skupinu zameranú na beatnickú poéziu.    Do navonok bezstarostnej atmosféry kde-tu zasiahne vyššia moc v podobe prisluhovačov režimu alebo v nej zaznejú príbehy úspešných či neúspešných emigrantov. V humorných situáciách aj v komických muzikálových číslach Viliam Klimáček so satirou ospevuje výdobytky socialistickej vedy aj drobné prieniky kapitalizmu medzi ľud v podobe mydiel Fa. Na dobu spomína s trpkou hrejivosťou bežného človeka, ktorá sa končí okamihom prvého konfliktu s režimom.

Dobrou voľbou je hlavný predstaviteľ Vladimír Plevčík. Jeho šarm spočíva najmä v mládežníckej plachosti a úsmevnom odhodlaní žiť naplno, ktoré dostanú nový význam v závere inscenácie. Viaceré rozmery postavy odbojnej nasledovníčky režimu odhaľuje Darina Abrahámová. Za maskou posluhovačky ukrýva bolestivú túžbu po láske, ktorá vypláva na povrch až po niekoľkých dúškoch vína. Výrazným oblúkom prejde aj vysmiaty vekslák Viktora Horjána, ktorý pred vojenskými komisiami uhrá mentálne postihnutie, ale v záujme „prežitia“ následne podstúpi kroky, ktoré by od seba ani sám nečakal.

Prídavkom k inscenácii je pätnásťminútová báseň Sobáš (Marriage) od predstaviteľa beatnikov Gregoryho Corsa, v ktorej ako ženích pripravujúci sa na obrad exceluje v igelitovom kostýme Viktor Horján. Jeho výkon stojí na šibalskej hravosti so slovom a s výrazom, ktorá necháva divákov v uvoľnenom očakávaní, ako napokon jeho životné rozhodnutie dopadne.

Inscenácia Socík, sladký socík Divadla GUnaGU využíva humor zväčša na podčiarknutie smutnejšej stránky života. Asi aj preto svojou atmosférou tak trochu pripomína filmové retrokomédie českého režiséra Jana Hřebejka.