Albee v piatok vo svojom domove v New Yorku podľahol krátkej chorobe. Príčina smrti nebola zverejnená. Po smrti Arthura Millera a Augusta Wilsona v roku 2005 bol Albee pravdepodobne najväčším žijúcim americkým dramatikom, uviedla agentúra AP. Je trojnásobným držiteľom Pulitzerovej ceny – za Krehkú rovnováhu (1967), Pobrežie (1975) a Tri veľké ženy (1994).
Albee napísal viac ako 25 hier. „Bol jedným z najväčších dramatikov našej doby,“ zložila mu na Twitteri hold herečka Mia Farrowová, ktorá účinkovala v scénickom čítaní „Virginie Woolfovej“. Jej o štyri desaťročia mladšia hollywoodska kolegyňa Anna Kendricková pripustila, že pre jej kariéru bolo zlomové zhliadnutie jednej z Albeeho hier. „Keď som videla Tri veľké ženy (ešte veľmi mladá), zamilovala som sa do divadla. Edward Albee je legenda, génius, poklad,“ napísala 31-ročná herečka a speváčka, ktorá sa narodila v čase, keď už mal Albee dve Pulitzerove ceny.
Úctu k dramatikovmu dielu dávali najavo aj ďalší jej rovesníci z generácie tridsiatnikov. Herec Josh Gad, označil Albeeho za „jedného z titanov divadla“. Predstaviteľ filmových a seriálových postáv Jesse Williams zase spomínal na to, ako ho slávny dramatik režíroval na divadelnej scéne. „Bolo pre mňa zásadnou poctou, že ma viedol a trávil so mnou čas velikán slová Edward Albee,“ napísal.
Za Albeeho majstrovské dielo je považovaná hra Kto sa bojí Virginie Woolfovej?, ktorá vo svojej dobe úplne demytizovala takzvaný americký sen. Albee za ňu mal v roku 1963 dostať Pulitzerovu cenu, ale pretože už vtedy bol kontroverznou postavou, výbor mu ju odmietol udeliť kvôli údajnej vulgárnosti jazyka. Bolo pritom zrejmé, že v tejto absurdite jazyk stráca svoj pôvodný zmysel a v rukách hlavných hrdinov-manželov sa stáva zbraňou, ktorá vyvolá emocionálny i fyzický boj.
Hra sa v roku 1966 dočkala aj slávneho filmového spracovania, do ktorého si režisér Mike Nichols vybral typovo veľmi presných hercov – Elizabeth Taylor a Richarda Burtona. Obsadenie skutočného manželského páru, ktorých predlohe podobné excesy pravidelne napĺňali bulvárnu tlač, sa ukázalo nielen ako výborný reklamný ťah. S výslednou podobou filmu, ktorý získal päť Oscarov, bol spokojný aj sám Albee, a to aj napriek tomu, že podľa svojich slov nebýva spokojný takmer nikdy.
Témy svojich hier zhrnul do jednoduchej vety: „Píšem o živote, smrti, ľuďoch a ostatných zvieratách“. Medzi ďalšie Albeeho kusy patrí Hra o manželstve, Americký sen, Raňajky u Tiffanyho, Všetko je v záhrade či Smrť Bessie Smithovej.
Dramatik neprestal prekvapovať ani na prahu 21. storočia. V roku 2002 sa na Broadwayi objavila jeho nová tragikomédia Koza alebo Kto je Sylvia? a okamžite vzbudila rozporuplné reakcie. Hra má totiž absurdnú zápletku: úspešný newyorský podnikateľ stredného veku sa zamiluje do kozy. Albee v tomto prípade nepredpokladal prvoplánový humor, ale radikálnym vybočením z „normálneho“ ukázal zničujúci stereotyp jedného vzťahu. Po rokoch to pre neho bol triumfálny comeback.
