Nemecký skladateľ Johann Sebastian Bach a break dance vychádzajúci z hiphopovej kultúry. Aj vám sa zdá, že tieto dve veci akosi nejdú dohromady? Tanečná skupina Flying Steps dokázala opak. Keď mal v roku 2010 v Berlíne premiéru odvážny projekt Red Bull Flying Bach, hudbu tohto barokového velikána priviedol k životu doslova krok za krokom. Odvtedy šou videlo už takmer 400-tisíc divákov v 31 krajinách po celom svete. Po troch rokoch sa s úspešným konceptom opäť vracajú aj na Slovensko.
Skupinu Flying Steps založili ešte v roku 1993 v Berlíne tanečníci Kadir Memis alias Amigo a Vartan Bassil. To, že patria medzi špičky vo svojom odbore, dokazujú aj štyri zlaté medaily z majstrovstiev sveta. S myšlienkou prepojiť klasickú hudbu a break dance prišiel Vartan Bassil. Podľa neho niekedy až akrobatické kúsky balerín, ktoré na špičkách robia piruety, by mohli zastúpiť aj tanečníci točiaci sa na hlavách. Aj keď ho od tohto nápadu ľudia spočiatku odhovárali s tým, že to nemôže fungovať, všetko sa pohlo ďalej, keď stretol operného dirigenta Christopha Hagela. Ten navrhol na tento projekt použiť Bachovo dielo The Well-Tempered Clavier (Dobre naladený klavír). Obom išlo o viac ako len spojenie klasickej hudby a moderného tanca. Ich predstava bola, aby tanečníci hudbu stelesnili, aby ju použili na vyrozprávanie príbehu divákom.
Ako sa však s týmto nápadom stotožnili tanečníci, ktorí sa najlepšie cítili v break dance a zrazu mali okúsiť súčasný tanec a vizualizovať pritom jednotlivé tóny hudby barokového klasika? "Umelecký riaditeľ Christoph Hagel nám povedal: OK, Flying Steps, budete tancovať na Bacha. Koncept priniesol Vartan. Títo dvaja ľudia si vymysleli aj príbeh a vysvetlili nám, ako to celé funguje. Je niečo celkom iné tancovať na takúto hudbu. Išlo však o to, ako sa s tým vyrovnáme spoločne, aby to dávalo zmysel,“ hovorí jeden z tanečníkov Uwe Donaubauer, ktorý sa lepšie cíti pod prezývkou B-Boy Real.
Nordine Grimah aka Nono, ktorý sa k Flying Steps pridal v roku 2013, si takisto spomína na to, ako sa zoznámil s klasickou hudbou: "Bacha som predtým nepočúval. Stále o ňom veľa neviem. No teraz tú hudbu musím pozorne počúvať, pretože na ňu tancujem. Núti ma to učiť sa nové spôsoby, ako sa hýbať, ako narábať s novými melódiami a tempami.“ Podľa B-Boy Reala išlo aj to, ako sa zbaviť starých návykov: "Premýšľali sme, ako skĺbiť všetko, čo sme sa dovtedy naučili, s takou jemnou hudbou. Pretože pre nás tanečníkov break dance sú tým srdcom bíty. Sú jasnejšie, usmerňujúce. Klasická hudba je hravejšia. Museli sme sa naučiť, ako naše pohyby zjemniť, pretože v nej prevažujú skôr melódie. Je to hlavne aj o emóciách, ktoré z melódií vyplývajú. Snažíme sa interpretovať to, čo bolo zámerom autora hudby. Pre mňa bola toto tá najväčšia výzva.“
Ya-Chun Tsai je v predstavení jednou z alternantiek, ktoré nepochádzajú z prostredia ako tanečníci Flying Steps. K formácii sa pripojila len minulý rok. V bratislavskej šou Red Bull Flying Bach bude ako jediné dievča hrať dôležitú úlohu nielen v príbehu, bude takisto zastupovať akýsi profesionálny aspekt. Ako jediná totiž nemusela meniť svoje tanečné návyky, súčasnému tancu sa venuje už dlhodobo. Podľa nej bol Bach výborná voľba. "Pre náš projekt je perfektný, pretože je jednoduchý, minimalistický, takže sa lepšie môžeme zamerať na vizualizáciu hudby,“ myslí si Ya-Chun Tsai. Aby šou pôsobila dynamickejšie, niektoré pasáže prešli miernou úpravou, stále však podľa tanečníkov prevažuje originálna skladba. Samotný príbeh sa podľa opisu organizátorov zameriava na šiestich tanečníkov a ich učiteľa počas skúšok na ich veľké vystúpenie. "Hádky, spory, bitky, sklamania a radosti – rovnako ako vysoké a nízke tóny sprievodnej hudby, vzostupy a pády, nálady a kroky tanečníkov sa stále menia. Ich učiteľ na nich tlačí, tlačí na hranice v nich samých s cieľom priviesť ich k dokonalosti. Keď do tanečnej skúšobne vstúpi tajomná žena, konflikty vrcholia: súčasný tanec stretáva break dance, muž stretáva ženu, túžba stretáva odmietnutie, arogancia zas zvedavosť,“ odhaľujú časť z príbehu.
Prítomnosť príbehu však podľa B-Boy Reala nepôsobí až príliš teatrálne a umelo, rovnako ako pri break dance je šou cielená aj na individualitu a ich charakteristický prejav jednotlivcov, čím zvyšuje dojem prirodzenosti. "Je to jednoducho niečo, čo z toho robí nadčasovú šou a ľudia tomu viac rozumejú,“ dodáva. Súhlasí aj Ya-Chun Tsai: "Tým, že môžu ľudia sledovať konkrétny príbeh, sú do toho akoby viac včlenení.“
"Keď do takéhoto predstavenia pridáte príbeh, odkaz sa šíri lepšie. Break dance scéna bola spočiatku len o tom, ako sa dostať z geta, stretávať sa s kamarátmi, bola to záľuba. Až neskôr sa to transformovalo do akejsi športovej disciplíny, súťaženia na medzinárodnej úrovni. No nebolo to tak vždy. Ak takéto projekty vznikajú, vždy ide o šírenie tej myšlienky. Samozrejme, že musíme aj hrať, ale hlavným cieľom je prepojiť tieto dva zdanlivo nespojiteľné svety,“ pridáva sa Nono. Všetci sa spoločne zhodujú na tom, že prelínanie žánrov je dôležité aj preto, aby zasiahli čo najširší záber divákov a primali napríklad aj mladých ľudí navštíviť miesta, ktorým sa dovtedy vyhýbali. Naschvál tak často vyberajú koncertné haly alebo divadlá, ktoré si ľudia spájajú skôr s „vyššou“ kultúrou.
"Pamätám si jeden príbeh. Stretli sme muža, ktorý mal už asi 70 rokov a takmer 50 rokov pracoval v hale, kde sme práve mali šou. Po jej skončení nám povedal: Ďakujem, že sa vám podarilo opäť sem priviesť mladých ľudí. Vďaka vám je tu opäť život,“ spomína si B-Boy Real.
O tom, či spojenie break dance a klasickej hudby naozaj funguje, sa môžu diváci presvedčiť už 7. a 8. októbra v bratislavskom Istropolise.
