Inak to nie je ani v prípade najnovšej premiéry v Divadle Jána Palárika v Trnave.
Komédiu o sluhovi, ktorý sa snaží stopercentne slúžiť dvom pánom naraz, zasadil Goldoni do rodných Benátok. No upravovatelia – Juraj Bielik (réžia) a Miro Dacho (dramaturgia) z hry vyškrtli zmienky, ktoré by nám napovedali, kde sa dej odohráva. Scénografia Jána Zavarského však príbeh jednoznačne situuje do talianskeho prostredia – malé drevené javisko asociuje tak benátske mólo, ako aj provizórny priestor, na ktorom v dávnych dobách hrávali herci commmedie dell'arte, divadelnej formy takej blízkej poetike hry. Rovnako i kostýmy Kataríny Žgančíkovej sa inšpirujú starou talianskou komédiou (najmä u Pantaloneho a Doktora), no nie sú to presné kópie, ale vynaliezavé variácie, ktoré presne charakterizujú svojho majiteľa.
Vyškrtnutie miesta určenia môžeme považovať za snahu o univerzálnosť príbehu, o to viac prekvapí, že v ostatnej časti ostali tvorcovia Goldonimu až priveľmi verní (nepočítajúc nutné škrty a zosúčasnenie dnes už mierne zastaraného prekladu Blahoslava Hečka). Bielik rezignoval na vynachádzavé režijné riešenia, kde by sa mu text stal len odrazovým mostíkom na plejádu situačnej a slovnej komiky. Vtipy vznikajú len akcentovaním dejových zvratov, improvizáciou hlavného hrdinu alebo prízvukovaním lascívneho tónu replík. Škoda, že podobných miest ako naháňačka, keď Truffaldino odmieta dať pánom ich listy, alebo jeho striptíz pred Smeraldinou nebolo viac. Tam sa najzreteľnejšie ukázalo, ako dokáže Goldoniho starý text ponúknuť šancu na komediálne "špílce“.
Stredobodom inscenácie je, samozrejme, sluha dvoch pánov Truffaldino. V podaní Petra Trníka nie je hlúpym „prostáčikom“, ale prefíkaným taktikom, ktorý chce využiť všetky šance, aby sa dostal k vytúženému cieľu – k obedu. Preto sa ostatným postavám i divákom prihovára až asertívnym tónom. Herecky Trník dominuje najmä mierou použitého nadhľadu, aktívnou reakciou na partnerov a hereckou bezprostrednosťou (najmä v scéne "vetrania“ kufrov). No podobne ako celá inscenácia aj jeho výkon je poznačený nepríjemnou ukričanosťou.
Z ostatných hercov zaujala najmä Lucia Bugalová ako energická, nestrojená a vyzývavá Smeraldina. Inak sa zvyšné výkony pohybovali len v rámci rozmedzia textu a malej režijnej invencie, ktorá nedokázala z každej postavy vytvoriť svojbytnú figúrku. Preto herci ostali uväznení v type, ktorý im ponúkol len jeden tón výrazu.
Napriek výhradám inscenácia určite zaplní hľadisko divadla na niekoľko rokov. Tvorcovia pravdepodobne nemali za cieľ nič iné. Je to síce solídna reakcia na divácky dopyt, ale stačí to?
Hodnotenie Pravdy
- 3 hviezdičky z 5
- Carlo Goldoni: Sluha dvoch pánov / preklad: Blahoslav Hečko / réžia: Juraj Bielik / scéna: Ján Zavarský / účinkujú: Peter Trník, Michal Jánoš a i. / premiéra: 15. októbra 2016 v Divadle Jána Palárika v Trnave
