Keď sa zo zvieraťa stane človek a z človeka naopak zviera

Lekár, ktorý rád experimentuje, urobí pokus na psovi. Štvornohý miláčik všetkých obyvateľov veľkého bytu sa pomaly mení na človeka. Ale akého? Opilca, zlodeja a donášača, ktorý spieva Internacionálu, číta Engelsove spisy a dokonca udá lekára, ktorý ho ako zúbožené zviera zachránil pred istou smrťou. Príbeh novely Michaila Bulgakova ožíva na javisku Divadla Jonáša Záborského v Prešove, kde mal v piatok premiéru.

30.10.2016 09:00
Psie srdce Foto:
Inscenácia Psie srdce je dramatizáciou jednej z najtemnejších kníh 20. storočia.
debata (1)

„Spoločnosť má voči Bulgakovovi veľký rest. Na divadelných doskách sa okrem Majstra a Margaréty málo uvádza. Sovietsky systém sa ho snažil umlčať a vymazal ho z encyklopédie spisovateľov. Mal som pocit, že nastala správna doba uviesť dramatizáciu jednej z najtemnejších kníh 20. storočia, ktorá pre svoju odvážnu optiku mohla vyjsť až štyridsaťsedem rokov po smrti autora,“ povedal Michal Náhlík. Režisér, ktorý považuje obdobie, keď bol zahrabaný v materiáloch o Bulgakovovi, za úžasné.

Neuspokojil sa však s divadelnou adaptáciou jednej literárnej predlohy. Siahol aj po ďalšej sugestívnej poviedke Morfium, ktorá bola súčasťou cyklu spisovateľových textov s lekárskou tematikou. Tú Bulgakov dôverne poznal, veď vyštudoval lekársku fakultu a počas prvej svetovej vojny pôsobil ako poľný lekár. „Nevybrali sme si ju náhodou. Chceli sme dať do protikladu človeka, ktorý vznikne zo zvieraťa, a zviera, ktoré urobí človek sám zo seba,“ vysvetlil režisér. Okrem toho chcel témou Morfia nasvietiť aj ďalšiu tému. „Naša inscenácia sa zaoberá aj omladzovaním a plastickou chirurgiou, ktorá je momentálne nesmierne trendy. Mám pocit, že po svete chodí príliš veľa botoxových oblúd,“ pokračoval.

S autorkou dramatizácie Máriou Dudášovou pridali k predlohám aj motívy zo života spisovateľa, ktorý režim nikdy nepodporoval (aj preto nesmel publikovať), ktorého všetky diela okrem Bielej gardy boli zakázané a ktorého žiadosť o emigráciu Stalin odmietol. Dominantná je politicko-spoločenská linka. Napokon Psie srdce je satirickým svedectvom o ľuďoch a dobe, v ktorej vzniklo. O dvadsiatych rokoch 20. storočia v Sovietskom zväze, teda o dobe, ktorá vynikajúceho spisovateľa zatratila.

„Bulgakovova kritika doby je všeplatná. Keď zmeníte reálie a prenesiete to z Ruska do hocijakého iného štátu, bude fungovať. Vládny systém skrátka manipuluje a tlačí na všetkých a umelec alebo slobodný premýšľavý človek na to väčšinou doplatí najintenzívnejšie,“ pokračoval Michal Náhlík. Kritici podľa neho Bulgakovovi vyčítali, že píše príliš filmovo a príliš groteskne. Práve to sa mu však veľmi zapáčilo. Problémom bolo len pospájať jednotlivé „filmové políčka“ a dať im správny temporytmus.

Profesorka, asistent, operná diva, slúžka, politik, režisér, vyšetrovateľ… Operné árie sa striedajú s revolučnými piesňami. Na javisku sa v uzavretých výstupoch stretáva množstvo postáv. Čriepky „dobrodružstiev“ sa vo finále pospájajú. Ale nie preto, aby vyniesli konečný súd moralizátora. „Bulgakov bol veľký cynik a majster sarkazmu. Snažíme sa ísť v jeho línii a na vtipných až filmových obrázkoch priniesť niečo, čo diváka chvíľami až zamrazí,“ dodal režisér.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Prešov #Divadlo Jonáša Záborského #Michal Náhlik #Psie srdce #Michaila Bulgakov