Recenzia: Ešte komornejšia, a predsa silná Persona

Snímka z roku 1966 je intímny príbeh dvoch žien, ktoré psychicky prenikajú jedna do druhej. Herečka Elisabeth Voglerová prestane na vrchole svojej kariéry komunikovať, uzavrie sa do sveta mlčania a dni trávi na opustenom pobreží v spoločnosti zdravotnej sestry Almy. Vzťah mlčiacej pacientky a opatrovateľky je spočiatku priateľský, neskôr sa však mení na zápas. Príbeh sa vrství, divák spoznáva temné stránky oboch žien a postupne si skladá celý obraz. Dá sa však tento filmový zážitok preklopiť do rovnako intenzívneho divadelného zážitku?

Dá. Režisér Tomáš Procházka a herečka Petra Vajdová, ktorých spájal obdiv k filmovej predlohe, spoločne vytvorili výraznú divadelnú úpravu. Jej najväčšou a hybnou zmenou je vytvorenie monodrámy – oba póly príbehu teda stvárňuje jediná herečka. Je to krok pochopiteľný najmä v súvislosti s častou interpretáciou, že Elisabeth a Alma sú tou istou personou. Zmena na monodrámu však tvorcov prinútila urobiť množstvo zmien a obmedzení týkajúcich sa deja.

Znalci a milovníci filmu, ktorí do Divadla Aréna iste zavítajú, môžu mať mnohé výhrady. Dej monodrámy je minimalizovaný a, pochopiteľne, v ňom chýbajú kľúčové momenty zápletiek. Pravda však je, že Persona ako divadelný tvar nemá ambíciu byť kópiou filmu. Tvorcovia síce nemajú k dispozícií prostriedky ako filmový detail, zmenu lokácií či aspoň prítomnosť dvoch postáv. Zároveň sú však v maximálnej miere schopní využiť všetky prostriedky dostupné pre divadlo. Kľúčové je využitie zvukových nahrávok aj výborného videoartu Marka Moučku.

Hybnou silou inscenácie je obsadenie Petry Vajdovej. Čerstvá držiteľka ocenenia Dosky za najlepší herecký výkon (mimochodom, tiež za výkon v divadelnej adaptácii Bergmanovho filmu Fanny a Alexander) už v minulých sezónach dokázala, že je schopná emocionálne náročných úloh. Hoci najviac autenticky pôsobí jej výkon v polohe bezprostrednej Almy, rozprávajúcej svoje zážitky na pláži, aj záverečná scéna spovede zlyhávajúcej matky je silným mrazivým zážitkom.

Divadelné adaptácie kultových knižných a filmových diel majú svoje úskalia. Porovnávania a očakávania divákov sú neraz silným protivníkom. Inscenácia Persony v Divadle Aréna má však všetky predpoklady odzbrojiť aj skalných fanúšikov a ponúknuť im silný zážitok.