A o tom, že sa z jeho hry ani po takmer dvesto rokoch nestratil hrot údernosti, svedčí nové uvedenie v Slovenskom komornom divadle v Martine.
Prvé, čo diváka upúta, je nezvyčajné umiestnenie hľadiska. To sa totiž premiestnilo na javisko Národného domu. Tak publikum zdieľa s hercami spoločný priestor a sleduje ich cez takmer nebadanú vzdialenosť. I keď vyššia elevácia by zabezpečila lepšiu viditeľnosť. Režisér Lukáš Brutovský je v našom divadelnom kontexte známy pietou k textu, keď hru násilne neupravuje, ale, naopak, cez pozorné dešifrovanie významov zdôrazňuje jej nadčasový tón. Podobne je to aj v Hráčoch. Síce výtvarník Martin Kotúček účinkujúcich obliekol do dnešných oblekov a ocitáme sa v akejsi tajnej hotelovej miestnosti s pokerovým stolom, ale to sú jediné aktualizačné prvky, ktoré v inscenácii odčítame. Inak sa Brutovský drží posolstva drámy – podvodník môže byť tiež oklamaný. Tento ľahko prenosný motív aj do súčasného spoločenského diania prezentuje najmä v poslednom obraze, keď zúfalý Icharev vstúpi medzi divákov (ktorým predtým do očí hovoril o svojich plánoch) a následne sa otvorí železná opona a vchádza do prázdneho hľadiska, kde kričí svoje ponosy. Len už sú márne, podobne ako mnohé iné tiché či verejné protesty okradnutých proti zlodejom.
Brutovský dbal na vnútorný dramatizmus inscenácie a neutápal sa vo vonkajškových efektoch. Režijná práca je badateľná najmä na pozornom modelovaní hereckých kreácií, kde aj v malých nuansách (práca s rekvizitou, kontrastom slova a konania, reakciou hereckých partnerov) badáme cieľavedomé režijné vedenie. Brutovský sa vyjadruje totiž cez detail, nie cez okázalé gesto.
Najväčší herecký priestor dostal Marek Geišberg ako kartár Icharev. Jeho výkon sa vyznačuje dávkou koncentrovanej energie, ktorou zbytočne neplytvá. V logických a postave prirodzených intenciách škáluje reakcie svojho podvodníka, a tak sa jeho výkon stáva centrom diania i hereckého kolektívu. Kým inscenácia v prvej polovici ešte trpí na istú strnulosť a pomalé rozohrávanie príbehu i hereckých predstaviteľov, od príchodu Glova ml. (Tomáš Mischura) naberá na humore, dynamike i hutnejšom temporytme. Mischura v prejave pracuje najmä s témou kontrastu túžby po vojenskej kariére a svojho útleho zjavu. No nepôsobí infantilne, jeho herecký prejav je nestrojený, rázny a v závere pri preniknutí prvkov hystérie stále uveriteľný.
Inscenácia Hráčov je štýlovo čistým javiskovým dielom bez násilných interpretačných a formálnych úprav. Ak k tomu pripočítame sústredné herecké výkony, máme do činenia s inscenáciou kultivovanou, i keď neprekračujúcou režisérove štandardy.
Hodnotenie Pravdy
3 a pol hviezdičky z 5
- Nikolaj Vasilievič Gogoľ: Hráči / réžia a hudba: Lukáš Brutovský / scéna: Jozef Ciller, hrajú: Marek Geišberg, Tomáš Grega a i./ premiéra: 10. 11. 2016 v Slovenskom komornom divadle Martin
