„Je to silný príbeh nenaplnených túžob. Šialený príbeh troch vydedencov spoločnosti plný zvratov a nečakaných situácií,“ hovorí režisér Anton Šulík. Do textov Alessandra Baricca sa zaľúbil na prvý pohľad, fascinovalo ho pred rokmi hneď prvé stretnutie s prekladom jeho prózy Tisícdeväťsto. Nesmierne sa mu páčila aj veľkolepá filmová adaptácia krehkého príbehu Legenda o pianistovi, pod ktorú sa podpísal režisér Giuseppe Tornatore. Uvažoval o divadelnej adaptácii literárnej predlohy, „vyfúkol“ mu ju však vtedy kolega. Príležitosti uviesť „čerstvý preklad“ novinky sa chytil všetkými desiatimi. A nielen preto, že Mestské divadlo Žilina uvádza zväčša tituly, ktoré majú na našich javiskách slovenské premiéry.
Tom Smith je neúspešný vynálezca, ktorý sa pomocou štatistických tabuliek snaží sformulovať metódu predpovedania počasia. Jerry Wesson je starý rybár, ktorý namiesto sietí plných rýb vyťahuje zo spenených vôd Niagarských vodopádov telá ľudí, čo v nich dobrovoľne našli smrť. Stereotyp všedných a zdanlivo pokojných životov dvoch mužov naruší príchod mladej ženy. Novinárky Rachel, ktorá má vyššie ambície, ako len vysedávať v kancelárii a vyvárať kávičku svojmu šéfovi. Čo by mohlo byť výnimočné? Hoci aj skok do Niagarských vodopádov… Súčasný taliansky spisovateľ situoval príbeh do roku 1902. Rok predtým úspešne prekonala vodopády v drevenom sude šesťdesiattriročná učiteľka z Michiganu, ktorej sa pri páde nestalo takmer nič – až na slabo krvácajúcu ranu pri uchu. Svoje dobrodružstvo vraj komentovala slovami: To by už nikto nemal skúšať!
„To obdobie má Baricco evidentne naštudované, ale zistíte, že je veľmi podobné tomu, ktoré žijeme dnes. Už vtedy boli ľudia zasiahnutí technologickým boomom. Spúšťalo sa rádio, jazdili vlaky, začali fungovať autá a vo svete šoubiznisu sa objavujú celebrity. Naši traja hrdinovia túžia po tom, aby ich život mal zmysel a rozhodnú sa pre hraničnú situáciu, ako je skok. Všetko vyzerá, že ich dobrodružstvo sa skončí dobre, ale práve preto, že autorom je Baricco, dopadne príbeh ešte inak,“ pokračuje režisér, ktorý objavil v príbehu, odohrávajúcom sa na začiatku 20. storočia, aj množstvo ďalších podobností so súčasnosťou. Žijeme rýchlo a chceme na seba upozorniť, lebo máme strach z toho, že by sme mohli svoj život prežiť márne. „Tá paralela je úžasná, ale aj burcujúca a provokujúca,“ zdôrazňuje Anton Šulík.
Hru Smith & Wesson inscenuje ako grotesku, ktorá v tom období začínala vďaka Charliemu Chaplinovi kraľovať na striebornom plátne. Príbeh o výnimočnej udalosti, ktorý vyrozpráva tajomná majiteľka hotela, sa nesie síce v odľahčenejšom tóne. Ostňom existenciálnej drámy však zasiahne aj myseľ a vyprovokuje diváka k zamysleniu nad tým, kto sme a ako žijeme.
