Recenzia: Letmá inscenácia v Astorke

Rozhodnutie, prečo inscenovať novelu Pavla Vilikovského Letmý sneh, je z istého pohľadu veľmi pochopiteľné.

01.02.2017 09:00
Ady Hajdu (Čimborazka) a Miroslav Noga (Štefan) Foto:
Ady Hajdu (Čimborazka) a Miroslav Noga (Štefan) v divadelnej adaptácii Vilikovského literárnej predlohy Letmý sneh.
debata

Okrem toho, že ide o jedno z najzaujímavejších literárnych diel roku 2014, má novela navyše vo svojej nezvyčajnej rozprávačskej štruktúre akýsi dramatický potenciál. Ten sa rozhodli pretlmočiť na javisku Divadla Astorka Korzo '90. Žiaľ, až priveľmi bezpečne.

Z literárnej schovávačky lineárny príbeh

Príbeh sa skladá z piatich prúdov, ktoré Vilikovský čitateľovi podáva v krátkych kapitolách označených číslom od jeden do päť a písmenom abecedy. Vznikajú tak akési súradnice, ktoré musí čitateľ sledovať, neraz sa za nimi vydať v knihe späť a premýšľať, ktorý príbeh je hlavný a ktorý vedľajší. Keď sa však všetky toky znenazdajky spoja, zostane zasiahnutý nielen silným príbehom, ale aj rafinovanou hrou, ktorú pre neho autor pripravil.

Zdá sa, že autor divadelnej úpravy Jakub Nvota vnímal Vilikovského novelu predovšetkým cez jej dej, nosné témy a dialogický potenciál jednotlivých kapitol. Len tak možno vysvetliť, prečo sa úplne vzdáva vzrušujúcej literárnej formy a divadelný príbeh buduje priamočiaro a lineárne. Divák sleduje príbeh muža, ktorého manželka začína znenazdajky strácať pamäť. Zabúda na minulosť, stráca sa v priestore a napokon aj vo svojom bytí. Pravdaže, Nvota si dáva záležať na tom, aby sa prostredníctvom dialógu na javisko dostalo čo najviac úvah o duši, pamäti, jazyku a predtuchách, ktoré je možno počuť ako lavínu. No i tak sa úpravou väčšina literárnej rafinovanosti stratila.

Pomalá a predvídateľná inscenácia

Spočiatku sa zdá, že režisér Juraj Nvota bude absentujúce literárne vrstvy nahrádzať projekciami. V samotnom úvode totiž na chrbát hlavného hrdinu Čimborazku premieta jeho tvár a krátko po začiatku sa miesto detskej postavy objaví projekcia s prvkami animácie. Žiaľ, projekcie Roberta Tapperta zostali osamotené aj napriek potenciálu, ktorý ponúkali.

Režisér sa tak sústredil len na základné prvky javiskového obrazu. Jedna scéna strieda druhú v sprievode nenápadnej, tak trochu „výťahovej“ hudby a pokojný tok inscenácie nie je ničím narušený až do jej záveru. Je zrejmé, že tým chcel podporiť krehkosť príbehu a nechať vyznieť tragédiu aj láskavosť, ktoré sa na povrch dostávajú po kvapkách. Treba však povedať, že dvojhodinová inscenácia pôsobí predvídateľne a monotónne.

Herecky zaujímavú príležitosť získava v postave Čimborazku Ady Hajdu. Hrdinu predstavuje maximálne civilne, niekedy sa zdá, akoby zámerne poddimenzovane. Táto poloha prospieva najmä filozofickým pasážam. Pamäť strácajúcu Lienku stvárnila Szidi Tobias. Náročnú úlohu spracúva bez potreby lacných vonkajších premien, sústredí sa predovšetkým na vnútornú premenu a zmeny nálad. Aj vďaka tomu je jej výkon autentický, silný a na viacerých miestach dojímavý. Hlavnú dvojicu odľahčene dopĺňajú Peter Šimun ako lekár, Miroslav Noga ako sused Štefan a Rebeka Poláková ako jeho priateľka Irenka.

Pokojná a ničím neprerušená nálada, kultivované herecké výkony a bezpečná réžia by možno mali byť známkou uspokojivého divadelného zážitku. Letmý sneh v Astorke je však inscenácia, ktorá akoby uviazla v snahe o čo najbezpečnejšie pretlmočenie odvážneho literárneho diela.

Hodnotenie Pravdy

dva a pol hviezdičky z päť

  • Pavel Vilikovský: Letmý sneh / réžia: Juraj Nvota / úprava: Jakub Nvota / scéna s kostýmy: Mona Hafsahl / hrajú: Ady Hajdu, Szidi Tobias, Miroslav Noga, Peter Šimun, Rebeka Poláková / premiéra: 24. januára v Divadle Astorka Korzo '90

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Pavel Vilikovský #Letmý sneh