Líba Šafránková skákala z vrcholu na vrchol bez potreby rozbehnúť sa

Vladimír Procházka, riaditeľ Činoherného klubu v Prahe, strávil s Libušou Šafránkovou dve dekády na týchto divadelných doskách. Významnú hereckú osobnosť tak videl účinkovať v mnohých rolách. A talentovaná herečka hviezdila nielen v hlavných úlohách.

13.06.2021 17:00
tri oriešky pre popolušku, popoluška, Foto:
Tri oriešky pre Popolušku rozhodne neboli jedinou výraznou rolou talentovanej herečky Libuše Šafránkovej.
debata

Čo bolo pre herectvo Libuše Šafránkovej príznačné?

Herecký talent sa veľmi ťažko opisuje, no minimálne dve tretiny veľkého herca robí to, aký je človek. Ak je to veľký človek, môže byť zaujímavým hercom. Ostatné sa dá naučiť. Ako máte rozprávať, aby vás bolo počuť, ako chodiť po javisku, to všetko vás naučia, no charizma, ktorú herec vyžaruje, je súčasťou hereckého talentu a Líba ho mala mimoriadny.

V čom sa to odzrkadlilo?

Bola predovšetkým veľkou osobnosťou a jej osobnosť dokázala pojať a vyjadriť všetko, čo sa okolo nás deje. Bola neobyčajne všestrannou herečkou a k tomu všetkému mala obrovskú hereckú fantáziu. Z nej plynie všetko to, čo herec svojej postave dodá. Vie o nej mnoho od režiséra a od autora textu, no k tomu všetkému pridá niečo, čo je len jeho, čo urobí prejav a charakter absolútne neopakovateľným a jedinečným. Schopnosť pochopiť, vystihnúť a energicky vyjadriť, to všetko v sebe Líba mala.

Aké herecké polohy jej sedeli najviac?

Práve o tom hovorím, bola bohatá a rozmanitá herečka. Nespomínam si na rolu, s ktorou by si nevedela alebo nechcela dať rady. Dokázala hrať Čechovove vrcholné postavy, viac-menej tragické, Ninu v Čajke, Soňu v Strýkovi Váňovi. Ale aj čisto komediálne úlohy, či už v inscenácii Traja v tom, ale aj v mnohých ďalších. V Činohernom klube však mala najväčší priestor na úlohy tragikomické, pretože väčšina nášho repertoáru obsahuje humor aj vážne témy. Dokázala to skĺbiť ako málokto. Absolútne prirodzene a ostro. Dokázala skákať z vrcholu na vrchol bez potreby rozbehnúť sa. Nemôžem povedať, že by mala svoj odbor, bola skrátka zosobnením všestrannej herečky.

V ktorej postave pre vás zostane v živej pamäti?

Keď to odo mňa chcete, tak predsa poviem jednu rolu, ktorá bola veľmi malá a s Líbinou prirodzenosťou súvisela len veľmi voľne. Kedysi sme hrali slávnu inscenáciu Cesta dlhého dňa do noci Eugene O’Neilla v réžii Ladislava Smočeka. Koncom 70. rokov to znamenalo návrat Činoherného klubu k tomu, čo býval a niektorí normalizátori sa to pokúšali prerušiť. Lída hrala slúžku v rodine hlavného hrdinu, jej partnermi boli Josef Somr, Josef Abrhám, Petr Čepek a Jiřina Třebická v hlavnej ženskej úlohe. Líba tu hrala ukričanú, primitívnu, hlúpu, energickú dievčinu a robila to absolútne nezabudnuteľne. Pritom to však neboli charakterové črty, ktoré by jej boli vlastné, no aj toto v sebe dokázala nájsť a vyjadriť tak, že to dodnes živo vidím.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Libuše Šafránková