Mária Kráľovičová: Už polstoročie mám doma olympijský uterák z Tokia

Len nedávno sme s Máriou Kráľovičovou oslavovali jej deväťdesiatku, oslávila s nami aj stovku Pravdy a tiež svoje júnové 94. narodeniny. Boli sme zvedaví, ako trávi leto, a najmä, či sleduje dianie v Tokiu, keďže olympiády patrili do jej života.

28.07.2021 06:00
debata (4)
Herečka Mária Kráľovičová. Foto: Ján Zemiar
Herečka Mária Kráľovičová. Herečka Mária Kráľovičová.

„Toto leto je pre mňa skrz-naskrz v znamení môjho muža Mira Procházku, ktorý by sa 1. augusta dožil stovky a, samozrejme, aj v znamení olympiády, ktorú nikdy nevynechal – ani letnú, ani zimnú. Buď tam bol priamo a potom o olympiáde písal, alebo ju aspoň sledoval v televízii,“ hovorí herečka.

Váš manžel, publicista a básnik Miro Procházka, sa narodil 1. augusta 1921. Ako tú stovku oslávite?

Doba nežičí oslavám. Ale práve Miro zaviedol v našej rodine premenu obyčajných chvíľ na sviatočné, každý deň boli slávnostné raňajky. Pravda, ja som na ranné vysedávanie veľa času nemala, ale on vstával za brieždenia, z pracovne sa ozývalo klepkanie písacieho stroja a potom veselé hvízdanie z kuchyne.

A pri prestretom stole, kde jedlo nebolo podstatné, nás zavalil informáciami o dianí vo svete i u nás, čo kto kde povedal, námetmi, čo by som mala hrať či recitovať. Rozprával, čo napísal a čo napísali iní. Deti tak získavali zábavnou formou všetku povinnú látku vrátane dejín, matematiky či fyziky. Hoci bol básnik a spisovateľ, bol aj inžinierom ekonómie. Vďaka jeho bezbrehej fantázii sa nám každý deň začínal slávnostne a pozitívne.

Mária Kráľovičová, Viliam Schrojf, Ján Popluhár Čítajte viac Nemôžeš byť sprostá kača, vravel manžel slávnej herečke, ktorá vítala futbalistov z Čile

Okrem iného sa Miro Procházka venoval aj športovej publicistike a vydal knihu o olympiáde v Ríme. Boli ste tam s ním?

Kniha Arivederci Roma bola iba prvou z jeho reportážnych olympijských publikácií. O letných a zimných hrách ich napísal viacero. Vlastne tú jeho storočnicu oslavujeme v najpríhodnejšom čase. Miro bol zapáleným propagátorom olympijskej myšlienky, veď aj Slovenský olympijský výbor každoročne udeľuje jeho novinársku cenu. Nuž a práve prebieha olympiáda v Tokiu. Tak si vravím, že aj na jeho počesť. Lebo v roku 1964 bol práve v Tokiu na XVIII. letných olympijských hrách. Mám doma ešte tamojší oficiálny uterák, kimono, Mirov článok v denníku Mainiči Šimbun a jeho knižku Biela spiaca žena.

Zobral vás na niektorú z olympiád so sebou?

Že či. Bol veľmi žičlivý. A pretože vedel vybaviť aj nemožné, bola som s ním na rímskej aj mníchovskej olympiáde. Samozrejme, že nebolo jednoduché dostať sa tam. Napríklad do Mníchova, aj keď bol vtedy športovým novinárom a písal pre Štart, ho odmietli naši akreditovať. Ale on, pretože bol brilantný a vedel veľa cudzích jazykov, priatelil sa s mnohými svetovými osobnosťami, teda i s Willim Daumem, šéfom nemeckého Olympijského výboru, a ten mu akreditáciu, ba aj možnosť urobiť po otváracom ceremoniáli, ako jedinému, rozhovor s nemeckým prezidentom, dal.

V Ríme to bolo ťažšie. Ja som pricestovala vlakom ako turista, bývali sme na charite v nejakom kláštore, ale zohnať pre mňa lístok na otvárací ceremoniál nie a nie. Na čiernom trhu sa platili astronomické sumy, u nás sa jazdilo na devízový prísľub. Sto dolárov na osobu na pobyt v cudzine sa smelo kúpiť a vyviezť. Hneď prvý deň som si kúpila topánky a bolo. Ale Miro to zariadil. Československý veľvyslanec Pudlák tam práve nemal manželku, tak som jeho manželku zahrala.

Podala som si ruku s prezidentom Gronchim a keď som sa obzrela, až o dva rady za mnou sedela Gina Lollobrigida. Miro kdesi pod strechou s novinármi. Doma to malo dohru. Zrejme ako na blondíne uprostred mnohých čiernych diplomatov ostrili si kameramani práve na mne obraz. Fero Dibarbora mi po návrate vraví: „Vedel som, že ideš do Ríma, aj že sa isto dostaneš na olympiádu, ale že práve tebou sa bude začínať prvý prenos, by mi ani vo sne nenapadlo!“

Mária Kráľovičová. Foto: SITA
Mária Kráľovičová (95) Mária Kráľovičová.

Manžel bol aj básnik a prekladateľ. Na čo si z tejto jeho tvorby spomeniete?

Písalo mu to skvele, ešte lepší bol však rozprávač. Všetkému dal pointu a korenil vtipom. Vravel, že máme na výber: môžeme plakať, alebo sa smiať. Tak sme sa radšej smiali. Už som vravela, že bol žičlivý. Tak mi na každé Vianoce prekladal aj písal básne. Keď ležal so žltačkou v štátnej nemocnici, preložil pre mňa Nezvalovu Manon Lescaut. A pre divadlo Cocteauov monológ Ľudský hlas spolu s Krásnym ľahostajným. Dožičil mi hrať Edit Piaf alebo Lady v Zostupujúcom Orfeovi od Tennessee Williamsa.

No a teraz čítam jeho veci denne. Lebo kam sa doma pozriem, tam sú papiere s jeho textami alebo noviny s jeho článkami, fejtónmi, reportážami, rozhovormi, glosami. Spätne ľutujem, že keď ich písal, nemala som ich čas čítať. A stále žasnem, akého múdreho muža som mala. Najlepšie zo všetkého sú ale jeho každodenné inštruktážne prípisy a odkazy pre rodinu a domácnosť s úlohami, čo máme robiť. Zaznamenával, kto mi volal (boli iba pevné linky), kto čo po mne zase chce. Všetko dôsledne komentoval, nechýbalo nežné oslovenie a bozk na záver.

Čo zo spomienok z vášho života vás v dnešnom svete dokáže najviac povzbudiť?

Úsmev a smiech. Pamätám sa, ako raz v lete celé osadenstvo chorvátskeho Ostrova života vrátane nás dostalo hnačku, tých pár latrín bolo neustále obsadených, ľudia tam vytrhávali dvere, nadávali, za každým kríčkom ktosi čupel. A my sme sa z toho smiali. Chorváti vraveli: Čechy sa smejú! Tá hláška sa stala mottom našej rodiny.

Mária Kráľovičová, Miro Procházka Čítajte viac Mária Kráľovičová: S Pravdou ma bavil svet

Pôjdete v lete aj na rodné Záhorie? Kto na vás čaká v Čároch?

Záhorie nosím v sebe. Ale, pravdaže, pôjdem. Synovec utiekol z Bratislavy a obhospodaruje rodný dom. Každoročne moji rodáci usporadúvajú Gulášmajster, kde celá dedina v kotlíkoch varí a ja porotcujem. Koštujeme vyše dvadsať gulášov. Je tam kopec zábavy, radosti a spolupatričnosti.

Hrávali ste kedysi aj cez prázdniny alebo ste iba oddychovali?

Leto bol jediný čas, keď som sa mohla naplno venovať rodine. No ako sa to vezme! Prišli sme na pláž, ja som si ľahla a o také dva týždne ma zobudili, že odchádzame domov. Na konci každej sezóny som bola už na konci síl, a tak som po celé roky v lete nebrala nijakú prácu. Teda až na dve výnimky. Obe som poriadne oľutovala. Jedno leto som totiž nakrúcala komédiu Plavba po Dunaji. Príbeh o ceste z Bratislavy do Budapešti vznikal priamo na lodi.

Kohosi nenapadlo nič lepšie, než mi narafičiť ležadlo tak, že som si pri páde z neho odfikla pol malíčka. Doslova. Visel na kožtičke a ošetrili mi ho až po pár hodinách, keď loď pristála v Maďarsku. Doktori vyniesli ortieľ, že ho budú amputovať, ale ja som sa zaťala, a tak ho pokusne prišili. O prst som neprišla, o leto áno. O tej druhej výnimke vám poviem, až sa ma spýtate o rok.

Mária Kráľovičová a Ladislav Chudík v... Foto: Archív SND
Popis na foto - Maria Kralovicova Ladislav Chudik Mária Kráľovičová a Ladislav Chudík v predstavení Chirurg Platon Krečet v roku 1954.

Bola v Bratislave cez leto nuda?

Čo je to nuda? Fungovali kaviarne, korzo, Propeler a bola Bratislavská lýra! Tuším v šesťdesiatom siedmom tu na nej bola bosonohá Sandie Shaw a keďže každoročne sa konal na Slovane zápas herci-novinári, mala ho – ako magnet – slávnostným výkopom otvoriť práve táto speváčka. Lenže ona odmietla, štadión bol vypredaný, tak ma nahovorili, aby som ju zahrala. Oponovala som, že Sandy je dlhonohá a keď ja vyleziem ako blondínka, každý ma spozná. Tak som si vzala čiernu parochňu, vyzula som si topánky a nakráčala za hitu Puppet on the string z ampliónov a za neskutočného potlesku na trávnik. Všetci uverili!!! Dokonca večer, keď som to rozprávala na predstavení, Mico (Mikuláš) Huba pochyboval: „Veď som stál vedľa nej!“

Kam ste rada cestovali? Poznáte dobre Slovensko?

Slovensko poznám dobre, lebo kedysi Slovenské národné divadlo cestovalo krížom-krážom na zájazdy, niekedy sme boli preč aj mesiac. A raz som v jedinom roku uskutočnila vyše sto besied kade-tade. Keď sa rozkríklo, že som si dala taký záväzok, písali mi odvšadiaľ, nech aj k nim prídem. Tak som poznala nielen rôzne kúty, fabriky, družstvá, spolky, vojenské posádky, školy, ale najmä milých a dobrých ľudí, ktorí tú našu krajinu budovali.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #rozhovor #herečka #Mária Kráľovičová