Jozef Vajda: Som dedinský chlapec. Čím som starší, tým radšej sa smejem. Prezradí aj, aký je otec

Obľúbený Jozef Vajda (67) tvrdí, že vek si vôbec nepripúšťa. Je rád medzi mladými a snaží sa im prispôsobovať, no len toľko, aby to nebolo smiešne. Zároveň čím je starší, tým radšej sa smeje. Smiať sa s ním môžeme aj my - či už na jeho komediálnych rolách v seriáloch alebo v divadle. Smiech, hoci občas cez slzy, vylúdi aj v najnovšej inscenácii v SND nazvanej Deti. Hrá tu murára Grúnika, do ktorého je roky zamilovaná Zuza Vrapuchová alias Diana Mórová.

08.06.2023 07:00
Jozef Vajda Foto: ,
Herec Jozef Vajda
debata (3)

Do vášho repertoára pribudlo s inscenáciou Deti už druhé dielo založené na poviedkach Timravy. Čo pre vás táto spisovateľka znamená?

Je to jedna z najväčších autoriek slovenskej literatúry. Považujem jej dielo za skvost, hoci v istom období ju muži dosť odstavovali. Som nesmierne vďačný, že vďaka dramaturgovi Danovi Majlingovi a režisérovi Miškovi Vajdičkovi sa dostáva znova na javisko, a to plným právom. Timrava je neskutočne súčasná autorka, ktorá stojí za to, aby sa hrala v Slovenskom národnom divadle. Dáva neuveriteľné odpovede na veľa otázok, ktoré nás trápia.

Timrava písala najmä o rodinných vzťahoch, ste aj vy rodinný typ?

Samozrejme, že som rodinný typ…

Jozef Vajda: Dobrý humor sa robí ťažko. Prečo seriály nie sú oddychom od divadla?
Video
Prečo ho baví hrať Timravu v divadle a aké seriály má rád? / Zdroj: Tv Pravda

A z akej rodiny ste? Ako to bývalo u vás doma? Preniesli ste si niektoré zvyky a rituály až do súčasnosti?

Som čisto dedinský chlapec, vychovaný na dedine. Starých rodičov som mal roľníkov, mali statok, polia, lúky. Moja matka bola z takej rodiny, otec lekár už bol mestský typ, ale mne viac prirástla k srdcu tá dedina. Tam sa dodržiavali všetky zvyky a samozrejme, že som si ich preniesol do svojej rodiny. Vianoce, Veľká noc a rôzne iné rituály sa snažím zachovať. Už to nie je celkom ako u starých rodičov, ale dodržiavame tradíciu.

U Timravy sú postavy často aj tvrdé, vzťahy napäté, čomu sa nevyhne žiadna rodina. Ako postupujete, keď sa u vás schyľuje k rodinnej búrke? Viete ju zažehnať? Viete odpúšťať, viete sa udobrovať? Alebo viete byť aj krutý otec?

Nie, nie! Tak to v žiadnom prípade nie! Na to ani nevyzerám, ani som v živote taký nebol. Ja som sa do života svojej dcéry ani až do takej miery nestaral, úprimne sa priznám. Samozrejme, snažil som sa dcéru správne nasmerovať, ale nechával som ju žiť vlastný život. To je to najpodstatnejšie, ak majú byť deti šťastné. Príkazy typu „Budeš robiť, ako som ja povedal!“, to je to najhoršie. Veď to je vidieť aj v hre Deti. Podľa starých východných náboženstiev je človek hotová osobnosť už v ôsmich rokoch. Vtedy si začne utvárať názor na svoj život a to mu treba ponechať. Je veľmi dôležité neovplyvňovať mladého človeka rodičovskými rozhodnutiami, ktoré mu môžu zničiť život. Môžu ho obmedziť do takej miery, že sa stane to, čo sa stáva v tejto hre mnohým postavám. Takže – čo najviac slobody, čo najviac zdravého úsudku! Jednoducho, nerozhodovať za deti, čím budú a ako to budú robiť.

Jozef Vajda (Pán Foster), Zdena Studenková...
Jozef Vajda a František Kovár v hre Apartmán v...
+26Jozef Vajda s Danielom Fisherom v hre Deti.

Je spojenie Vajda a Vajdička zárukou úspechu?

Hm, zrejme. Mám rád oboch Vajdičkov. S Michalovým otcom Ľubom som spolupracoval od svojho nástupu do Slovenského národného divadla, a bolo to úžasné. Dokonca sa niektoré inscenácie, ktoré som s Ľubom naskúšal, hrajú dodnes. Niektoré som hral aj 20 rokov. Dvadsať rokov! Napríklad Feydeaua (autora hry Chrobák v hlave) a iné veci, ktoré tu robíme v SND. Som nesmierne šťastný, že po odchode Ľuba prišiel do SND jeho syn Miško a môžem s ním pokračovať. Od prvého momentu sme si neskutočne sadli. Rozumieme si, milujem jeho nápady, konvenuje mi jeho videnie sveta a úžasne sa mi s ním tvorí. Akoby som sa znova narodil. On totiž prináša na javisko zaujímavé veci, ktoré sa hrajú mimoriadne dobre.

Jozef Vajda: Prečo si vymyslel tirádu o murárčení? Je spojenie Vajda a Vajdička zárukou úspechu?
Video
Čo prezradil o svojej najnovšej úlohe v SND? / Zdroj: Tv Pravda

Aj inscenácia Bál, ktorú režíroval Michal Vajdička, je na scéne už od roku 2014. Myslíte si, že Deti, ďalšia hra podľa Timravy, tiež toľko vydržia v repertoári?

Nerád predpovedám, aby som to nezariekol, ale verím, že áno. Timrava v réžii Michala Vajdičku si to zaslúži. A zaslúži si to aj autor scenára Dano Majling. Pôvodné tri poviedky totiž napísala Timrava, ale nebyť Daniela Majlinga, tak naša inscenácia Deti nikdy nevznikne. Je úžasné, že Dana máme v divadle.

V inscenácii Bál bola časť tvorivého tímu totožná – režisér Michal Vajdička, dramaturg Daniel Majling, aj vtedy účinkovali Diana Mórová, František Kovár. Beriete to tak, že keď spolupracujete s týmito ľuďmi, výsledok sa vydarí?

Doteraz všetko, čo robili Michal s Danielom, úspešné bolo a ja verím, že budem prijateľne starnúť a budem im ako postava vyhovovať. Hádam môžem rátať, že sa zúčastním aj na ich ďalších projektoch – je jedno, či budem malý, stredný alebo veľký zástoj. Totiž oni vedia akúkoľvek postavu, aj keď je malá, napísať tak, že má zmysel a vývoj.

Na tlačovke Daniel Majling povedal, že text vznikal kolektívne a že aj vy herci ste doň mohli prispieť. Vymysleli ste aj vy nejakú repliku či situáciu?

Poviem vám úprimne, je úžasné spolupracovať s autorom, ktorý sedí v hľadisku, no nemá nič proti tomu, keď si dodáte niečo vlastné. Ja som si napríklad vymyslel celú tirádu svojej postavy Grúnika okolo murárčenia a Dano vôbec neprotestoval, dokonca ma v tom podporoval. Aj z iných hier mám s nimi skúsenosť, že moja postava sa dopracováva počas skúšobného procesu a zrazu sa menšia rola rozrastie na oveľa väčšiu. Je perfektné, keď k tomu môžem prispieť.

Momentálne máte v SND v repertoári osem hier a z nich zhruba polovica sú komédie. Aké roly máte radšej – komické či vážne?

Herec je na to, aby hral, je jedno, či ide o komédiu či tragédiu. Priznám sa, čím viac starnem, tým radšej sa smejem a obľubujem komediálne žánre. Ale úplne najradšej mám tragikomédie, kam by sa dala zaradiť aj najnovšia inscenácia Deti. U Michala a Daniela je to vždy tak, že popri smiechu aj plačete alebo sa smejete cez slzy, lebo taký je život.

deti Čítajte viac Recenzia inscenácie Deti: Starecký milostný trojuholník aj syn - čudák, ktorý číta Kierkegaarda

Keď sme robili naposledy rozhovor, bolo to v roku 2017 a práve ste dostali úlohu žiarlivca Forda v Shakespearových Veselých paničkách windsorských. Vtedy ste poznamenali, že robiť dobrý humor je veľmi ťažké, no Shakespeare dáva asi milión možností, ako sa to dá urobiť. Dáva aj Timrava tak veľa možností?

V tomto prípade ich nedáva Timrava, ale Daniel Majling, lebo je to jeho dramatizácia. Je to vzácne. Shakespeare predpisoval, že toto sú pasáže, kde si herci môžu improvizovať a aktualizovať. Také bolo alžbetínske divadlo, hrali sa témy, ktoré boli práve aktuálne, ktoré chceli herci dať ľuďom do pozornosti. A podobne úžasne to robí Majling. Zažil som autorov, ktorí sedeli v hľadisku a keď som zmenil „i“ na „a“, začali neskutočným spôsobom protestovať a robili priam bengál. Nebudem hovoriť mená, ale to nie je spolupráca. Poviem vám, čo je spolupráca: tam, kde končí autor, začína režisér. Tam, kde končí režisér, začína herec, a tam, kde končí herec, začína divák. Až potom je divadlo komplexné. Takže keď budeme robiť len to, čo chce autor, nedopadne to dobre.

Na snímke Jozef Vajda (vľavo) a Daniel Fisher... Foto: TASR, Henrich Mišovič
Jozef Vajda, Daniel Fischer, SR SND inscenácia Deti premiéra generálka BAX Na snímke Jozef Vajda (vľavo) a Daniel Fisher počas generálnej skúšky inscenácie Deti na motívy poviedok Boženy Slančíkovej Timravy v Činohre Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave 1. júna 2023.

A čo komické televízne seriály? Videli sme vás v Ministroch, v Novom živote, aktuálne ako pašeráka v Hranici a v mnohých ďalších. Máte aj tam šancu využívať svoje nápady?

Samozrejme, veď tieto seriály sú buď prevzaté zo zahraničných produkcií, alebo ich robia naši autori. Myslím, že oni sa do istej miery aj spoliehajú, že človek do toho prinesie aj niečo svoje. Divadlo a vôbec tvorba filmová či televízna je kolektívna práca a bez pričinenia každého jedného, či už je to režisér, herec, výtvarník, kameraman, by nevzniklo dobré dielo. Každý musí niečím prispieť – tam, kde jeden končí, ďalší nadviaže a pokračuje, vtedy je to dobré a zaujímavé.

Čo pre vás seriály znamenajú? Sú oddychom od divadla, alebo ich beriete ako fušku?

Nebral by som to ako oddych od divadla, je to taká istá práca, dokonca niekedy až únavná. Vyberáte si témy. Herec má byť nielen v divadle, ale aj na obrazovke, aby si ho ľudia všimli. Predsa len do divadla sa nedostane za život toľko ľudí, koľko vidí seriál za jeden týždeň. Sú to doslova státisíce divákov, aj to vám robí popularitu, dáva vám to ďalšie možnosti. Nezanedbateľné sú aj finančné záležitosti, lebo ako vieme, z divadla sa až tak dobre žiť nedá, aj keď ho milujeme.

Ktorý seriál si vy sám obzvlášť ceníte? Ktorý vám urobil radosť?

Tých bolo! Hral som už v jednom z prvých novodobých seriálov – v Ordinácii v ružovej záhrade a potom to pokračovalo ďalej. Nekategorizoval by som to, ktorý uprednostňujem. Ale napríklad s Miškom Vajdičkom som robil mimoriadne obľúbený seriál Hoď svišťom. Ten som miloval.

V minulom rozhovore ste povedali, že by ste chceli hrať až do deväťdesiatky – podobne ako Marína Kráľovičová. Obdivovali ste ju, ako s vami ešte v 86 rokoch chodila na zájazdy a nikdy nevyzerala unavená…

Nerád by som sa uponáhľal a hovoril niečo dopredu, ale kým budem vládať, hlava mi bude slúžiť a budú ma chcieť, lebo to nie je vždy len otázka, či herec chce hrať, musia vás do toho tanca vyzvať, teda obsadiť vás, budem sa snažiť byť na javisku plnohodnotným hercom. Verím, že sa mi to podarí, ale zasa nie za každú cenu.

Váš hlas máme spätý s hercami Michaelom Douglasom, Arnoldom Schwarzeneggerom či Sylvestrom Stallonem. Pozeráte rád ich filmy alebo to je pre vás skôr práca?

Áno, mám ich rád. Bolo obdobie, keď sa netočilo, vtedy som robil dabing. Kedysi som stál aj dvanásť hodín pri mikrofóne.

Pred pár rokmi sme s vami robili rozhovor aj ako s novopečeným dôchodcom. Zdá sa, že odvtedy ste ešte omladli. Ako je to však s povahou? Aj v Timrave vidíme, ako starnutie človeka mení, že býva zádrapčivejší, mrzutejší. Máte aj vy už nejaké starecké vrtochy, prípadne neduhy?

Nie, to nie! Nemám starecké neduhy! Ja si vek vôbec nepripúšťam. Som rád medzi mladými a snažím sa im do istej miery prispôsobovať. Samozrejme, pokiaľ je to zdravé, aby to nebolo smiešne. Treba mať autocenzúru, do akej miery je to vkusné. Napríklad aj v obliekaní, ale – vo všetkom. Ja nezvyknem hovoriť, že vek je len číslo. Uznávam prevenciu, pravidelne cvičím, snažím sa málo jesť v 16 hodinových intervaloch a prísne kontrolujem potraviny. Hlavne sa vyhýbam všetkému chemickému, liekom, konzervantom, spracovaným potravinám a čo považujem za dôležité, zdržujem sa čo najviac v prírode pod holým nebom, ktoré nás živí božskou energiou. Ešte by som chcel dodať, že v poslednej dobe som objavil knihu Dych – je to úžasná kniha, ktorá hovorí, aké dôležité je správne dýchanie. Bol som prekvapený, aký vplyv má táto činnosť na náš život – odporučil by som ju každému človeku.

Jozef Vajda Čítajte viac Jozef Vajda: Prečo si vymyslel tirádu o murárčení? Je spojenie Vajda a Vajdička zárukou úspechu?

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #deti #SND #seriál #Jozef Vajda #Timrava