Jeho 21. ročník, ktorý zakončilo v stredu v noci bratislavské Divadlo Aréna inscenáciou Kukura, navštívilo 12-tisíc divákov. Šesťdňová prehliadka uviedla v hlavnom programe 13 inscenácií (9 zahraničných a 4 slovenské), ktoré si pozrelo 4 500 divákov. Ďalšie tisícky prilákali predstavenia pouličných divadiel a ďalšie podujatia sprievodného programu. „Myslím si, že máme dôvod k spokojnosti. Vychádzam z vyjadrení hostí festivalu a reakcií návštevníkov. Dôležité je, že aj odborná verejnosť vychválila program a podtitul festivalu vina/nevina ohodnotila ako veľmi zaujímavý,“ uviedla riaditeľka Divadelnej Nitry Darina Kárová.
Vina? Nevina?
S podtitulom festivalu vina/nevina ladila inscenácia Mraky českej skupiny Handa Gote. Performerka Veronika Švábová v nej slovom, hudbou, tancom, starými fotografiami, rekvizitami, živou projekciou a dokumentárnymi zábermi vyrozprávala príbeh vlastnej rodiny. Kvôli udavačom našla jej teta smrť v koncentráku. Brata jej starého otca mučili a popravili. Do malých osobných dejín brutálne zasiahli tragické historické zvraty 20. storočia. Mraky sú brilantné predstavenie, rámcované pečením koláčov podľa babičkinho receptu a ich rozdávaním. Medzitým si diváka podmania intimitou, zasiahnu dramatickými okamihmi a fascinujú vizuálnou nápaditosťou.
„Po roku 1989 ľudia bojovali za to, aby sa otvorili spisy z archívov Securitate. Keď však neskôr videli na obrazovke agentov tajnej polície v nových funkciách, radšej to vzdali. Boja sa, že komunizmus neodišiel, lebo kapitalizmus budujú tí istí, čo predtým komunizmus,“ povedala rumunská režisérka Gianina Carbunariu. Kvôli inscenácii X milimetrov z Y kilometrov vytiahla spisy spisovateľa Dorina Turodana, jej rozprávanie o praktikách tajnej polície však ohlas u publika nenašlo. Dôkazom bol hromadný únik pred koncom.
Ani nadšenie, ani nudu nevyvolala inscenácia Dvaja v tvojom dome Teatra.doc z Moskvy. Príbeh bieloruského politického aktivistu, básnika a prezidentského kandidáta Vladimíra Nekľajeva, odsúdeného na domáce väzenie, pripomínal absurdnú drámu. Javiskovým spracovaním Talgata Batalova však neohúril.
O mŕtvolách a hrdinoch
Ako dokázal režisér Viktor Bodó tak dokonale spoznať stav slovenského zdravotníctva? Otázku vyvolal predstavením Anamnéza, ktoré pripravili Katona József Színház a Szputnik. Groteskou o nemocnici, v ktorej sa strácajú mŕtvoly, o lekároch a sestričkách, ktorí pacientov odháňajú, o úradníkoch, ktorým leží na srdci len škrtanie lôžok a provízia.
„Minister zdravotníctva na našu inscenáciu nereagoval, zrejme o nej nepočul,“ konštatovala dramaturgička Júlia Róbert. Prezradila, že predstavenie vznikalo formou kolektívnej tvorby a pomocou terénneho výskumu. „Zdravotníctvo je silná téma, lebo sa dotýka najintímnejších sfér človeka. Nedokážeme však byť takí bezcitní, aby sme sa nevedeli našej slabosti a strachu vysmiať,“ dodala dramaturgička.
Herecké situácie sa v Anamnéze striedali s výpoveďami skutočných lekárov a zdravotníckych pracovníkov. Mixom hereckých situácií prekladaných výpoveďami skutočných lekárov, živej aj reprodukovanej hudby a choreografiou vyvolala Anamnéza výrazný divácky zážitok.
Podobne zapôsobila aj poľská inscenácia III Fúrie, v ktorej režisér Marcin Liber polemizuje s romantickým mýtom o poľských hrdinoch, ktorý v krajine dodnes prežíva. „Stále sa hovorí, že kolesom dejín krútia len muži. Dal som preto slovo trom ženám, Magde Fertacz, Malgorzate Sikorskej-Miszczuk a Sylwii Chutnik, aby sa na tému hrdinstva pozreli inak,“ vysvetlil Liber. V konfrontácii s európskymi produkciami držali slovenské divadlá krok, pokiaľ ide o témy.
Motívy viny a neviny rozohráva inscenácia Sedem dní do pohrebu Slovenského komorného divadla v Martine. Reflexiu chudoby priniesla Psota Divadla Pôtoň, ktorá najviac zaujala scénou Zuzany Formánkovej. Kukura bratislavskej Arény bol hodenou rukavicou. Ukážkou vynikajúceho herectva a režijnej invencie boli Pohania, Jablonskej hru naštudoval v Slovenskom národnom divadle Marián Amsler.
Festival Divadelná Nitra však napovedal, že slovenské inscenácie neveľmi dokážu konkurovať európskej divadelnej produkcii. A tiež to, že ani za hranicami nevznikajú len špičkové predstavenia.
