Brnianske divadlo Husa na provázku sa výziev nebojí. S pôvodnou inscenáciou Tichý Tarzan (zcizené deníky fantoma erotické fotografie) vďaka tomu v Česku slávi úspech. Vo štvrtok ju predstavilo aj zaplnenej sále bratislavského Štúdia L+S.
Keď sa úlohy starnúceho excentrického umelca s povesťou alkoholika a čudáka zhostí pôvabná herečka, zaváňa to vážnou recesiou. Ale ten, kto mal možnosť vidieť Tichého Tarzana, bude pravdepodobne súhlasiť s tvrdením, že Mirka Tichého Ivany Hloužkovej by hádam prekonal len skutočný Mirek Tichý. A možno je to zo strany známeho brnianskeho súboru aj dobre premyslený ťah, ako sa vyhnúť tomu, aby si Tichého svojské tvorivé metódy divák nevysvetľoval úchylkou, voyeurstvom – tak ako to dlhé dekády robili jeho susedia v Kyjove. Ženy boli pre Tichého len dokonalým objektom, čo je Hloužkovej aj celkom ľahké uveriť.
Hra sa stavia do roly Tichého tlmočníka. Vníma svet z jeho perspektívy a pokúša sa zinscenovať aj jeho bohatý vnútorný svet, na čo využíva všetku invenciu svojich tvorcov. Hra je ako odvážny výlet do zapovedanej 13.¤komnaty. Ponúka možnosť pochopiť zvláštnu fascináciu okolitým svetom, ktorý Tichý prežíval výhradne ako pozorovateľ. Presviedča, aký malicherný je spoločenský cvrkot, na ktorom sa umelec nezúčastňoval, a o koľko viac rozumu a ľudskosti ako proklamovaného šialenstva bolo v jeho rozhodnutí nikdy svoje diela nespeňažiť.
Scéna je súboru tým najlepším priateľom, vždy prichádza s čímsi novým. Obrazy sa prelínajú ako sny s realitou, no režisérka Anna Petrželková si dala záležať na tom, aby bola chronológia, logika aj zrozumiteľnosť scenára dvojice Simona Petrů a Petr Jan Kryštof zachovaná.
Ťažko povedať, čo by na Tichého Tarzana Husy na provázku povedal Mirek Tichý. Možno by ho zmietol zo stola ako všetky ostatné pokusy zviditeľniť jeho život a tvorbu. Kto má v blízkej dobe cestu do Brna a má rád dobré divadlo či fotografiu, nemal by si ho iste dať ujsť. Husa na provázku ho najbližšie hrá na svojej Sklepnej scéne 19. decembra.
