Pred pár týždňami ste úplne prišli o hlas. Čo robí herečka, keď stratí hlas?
Je ticho, šetrí sa a tak to bolo aj v mojom prípade. Najskôr ma skolila choroba na týždeň. Znovu som začala pracovať a doháňať stratený čas. Hrala som aj 16 hodín denne, až som opäť stratila hlas. K tomu sa pridali moje alergie a na rad prišla ďalšia péenka. Aj herec sa musí šetriť, pretože ak úplne príde o hlas, môže stratiť prácu trebárs aj na rok. A to si nemôžem dovoliť.
Posledné dva roky pracujete veľa, čo vidieť aj na vašej divadelnej a seriálovej tvorbe. Dokážete sa šetriť, prípadne si užiť život aj mimo práce?
Ale áno. I keď mnohí ľudia majú pocit, že herci to je samá zábava a žúrovanie. Nie je to tak. Naposledy som sa bola v meste zabávať cez prázdniny. Občas mám pocit, že mi nefunguje ani súkromný život, že len robím a spím. Je toho v posledných mesiacoch dosť.
Herecký život bol vždy považovaný za bohémsky. Ešte stále to platí?
Myslím si, že to platilo hlavne v minulosti. Veľa hercov žije okrem divadla aj seriálmi a mám pocit, že niektorí herci sú dnes dosť vyťažení, najmä herci z nášho divadla. Takže nejaké pravidelné žúrovanie fakt neprichádza do úvahy. Nevidím to u kolegov a ani sama si neviem predstaviť, že by som dokázala takto fungovať. Potrebujem robiť veci na sto percent a keby som bola unavená z pravidelného žúrovania, asi by to nešlo.
Ale dokážete si ešte poriadne vyhodiť z kopýtka?
Áno, keď som bola mladšia, nemala som s tým problém a nemám s tým problém ani dnes. Už sa teším, keď sa skončí tento pracovný frmol a pôjdem si s kamarátmi a kolegami niekam poriadne „zapařit“.
A skončí sa niekedy? Viete si povedať a dosť, potrebujem si oddýchnuť?
Herecký chlebíček je už raz taký, že buď toho máme naraz veľa a nevieme, čo skôr, alebo trpíme nedostatkom práce. Prežívam obdobie, keď som skutočne vyťažená. Robím tri slovenské seriály, ktoré patria k najsledovanejším na Slovensku, čo ma na jednej strane teší, ale aj poriadne zamestnáva. Určite príde onedlho obdobie, keď nebudem pociťovať potrebu toľko pracovať, keď ani nebudem toľko vládať. Treba využiť čas, kým sa dá.
Na herecké výslnie vás dostala postava Pipiny zo seriálu Mafstory. Nebáli ste sa toho, že ak rolu prijmete, zostanete pred verejnosťou určitým spôsobom zaškatuľkovaná ako Pipina a vo vážnejších rolách vás diváci neprijmú?
Od začiatku som si bola vedomá toho, že ak seriál bude úspešný, verejnosť ma bude evidovať ako rozšafnú Pipinu. Môže sa zdať, že mi tá prezývka už začína prekážať, ale keď sa začal vysielať seriál Mafstory a ľudia na ulici ma začali oslovovať Pipina, bola som len a len rada. Hovorila som si chvalabohu, lebo to znamenalo, že ma ľudia poznajú, že sledujú Mafstory. Rolu sestričky Majky v Ružovej záhrade som vzala aj preto, aby ľudia vedeli, že dokážem hrať aj iné postavy a dokonca ma prijali aj v seriáli Odsúdené, kde hrám Magorku. Vyzerá to tak, že je všetko v poriadku.
Zostali ste pre oslovenie Pipina niekedy v rozpakoch?
Občas nastane paradox. V divadle som hrala hru Anna Kareninová a ťažkú dramatickú postavu, ktorá je úplne odlišná od charakteru Pipiny. Vyšla som na javisko a jeden z prítomných študentov na mňa zakričal: Pipina. Úprimne, nie je mi to veľmi príjemné, keď sa mi to stane v divadle, počas predstavenia, ale musím byť pripravená aj na takéto situácie.
S popularitou ide ruka v ruke aj medializácia.
Herec je vždy rád, keď sa o jeho práci píše, keď sa o neho zaujímajú média. A darmo, kým som hrala len v divadle, nebola som ani zďaleka taká medializovaná, ako som dnes a odvtedy, čo som sa začala objavovať na televíznej obrazovke. O tom netreba ani diskutovať.
Darí sa vám ustrážiť si súkromie?
Bolo obdobie, keď som mala pocit, že vykúkam z každých novín, z každého časopisu… Mala som pocit, že všetci všetko o mne vedia. Zistila som, že mnohé rozhovory sa opakujú a začala som si tu svoju medializáciu korigovať. Ak teraz odmietnem nejaký rozhovor s tým, že som robila už tri rozhovory na tú istú tému, tak sa niektorí novinári urazia. Chápem, že každé médium má svojich čitateľov, ale nechcem, aby ma bolo všade veľa. V podstate sa tie rozhovory končia vždy tými istými otázkami – s kým spávate, budete sa vydávať, kedy chcete mať deti…
Herectvo je určitým spôsobom verejné povolanie…
…áno, ale verejnosť mi nemusí vidieť až do kuchyne. Nemám potrebu každému ukazovať, ako mám zariadenú obývačku a čo som včera obedovala. I keď sú relácie určené aj na toto a nehovorím, že sa im budem cielene vyhýbať. Lenže ten byt je predsa len moje súkromie, ktoré si chcem ustrážiť. Aj bulvár sa dá robiť na úrovni.
Máte na niektorých novinárov ťažké srdce?
Keď som sledovala bulvár, čo všetko popísal o mojich starších kolegoch, vždy som si v duchu hovorila, že nech sa mi len toto nestane. Nevyhla som sa však ničomu. Nemala som ani potrebu sa dožadovať vysvetlenia, pretože ak by som sa do toho príliš angažovala, prihriala by som polievku len niekomu inému.
Takže sa vám z náhlej popularity nezakrútila hlava?
Na Slovensku je popularita len otázkou piatich minút. Ak by som to nedokázala zvládnuť, myslím si, že by ma rýchlo na zem vrátila moja mama, kamaráti či kolegovia. Len poctivá robota ukáže, kto na čo má. Môžete byť akokoľvek populárny, ale čo z toho, keď budete mať len popularitu a nikto s vami nebude chcieť robiť, lebo ste neschopný. Ak sa niekomu krúti hlava z toho, aký je populárny, veľmi rýchlo skončí.
Dá sa herectvo naučiť?
Dá sa naučiť takémuto remeslu, základy sa dajú získať v škole, niečo sa dá nadobudnúť v praxi, pretože aj herectvo je remeslo ako každé iné… Lenže to navyše, čo by u dobrého herca malo byť, to už nemá každý. Je veľa hercov, ktorí hrajú dobre, nemáme im čo vyčítať, ale stále je tam niečo, čo im chýba. Talent má veľa ľudí, ale to božské, čo je navyše a robí z herca výborného herca, to nemá každý a nedá sa to ani naučiť.
Vystriedali ste už množstvo divadelných postáv a aj seriálové vám určitým spôsobom asi berú silu. Ako sa vám darí vytvárať si obranu pred tým, aby vás každá herecká rola nepohltila, kde beriete energiu?
Mám šťastie, že sa dokážem vypnúť, odstrihnúť od sveta, od svojej práce, nekomunikovať. Je to o tom, že človek si naozaj nemôžem nechať vliezť pod kožu každú postavu. No na druhej strane, ak je postava príliš emotívna, dokážem si cez ňu vybiť energiu, riešiť si svoje súkromie a dostať aj svoje osobné pocity von. Vďaka tomuto tú prácu milujem. (smiech) Tento spôsob ventilu nám ľudia môžu skutočne závidieť.
V jednom z rozhovorov spomínate, že vám je ľudsky blízka postava Silvie z hry Partybreakers, ktorá je nezávislá, nedobytná, sebestačná a pritom je v skutočnosti krehká a túžiaca po láske. Prečo dnešné ženy túžiace po láske sa musia tváriť nedobytne, sebestačne a niekedy aj chladne?
Je to vidieť všade naokolo, že žena je trošku silnejšia ako muž. A pre ten spôsob života, akým sa žije posledné desaťročia, je donútená starať sa sama o seba. Tie časy, keď sa muž staral o ženu, sú preč. Dnešná žena si jednoducho nesadne a nečaká, že muž ju bude živiť. Je to pud sebazáchovy a každý sa začína obracať, ako sa dá.
Myslíte si, že zo vzťahov sa vytráca spolupatričnosť a ľudia síce tvoria pár, ale každý koná na svoje tričko?
Ak toto človek vo vzťahu zažije, tak je to úžasné. A keď to nie je, tak sa musí každý starať sám o seba. Ženy sú stále jemné, krehké, ale keď ten ich rytier neprichádza a vejú chladné vetry a nemá nám kto podať kabát – no hádam nezmrzneme. Podáme si ho samy.
Ak vám je v živote ťažko, máte svoju bútľavú vŕbu?
Mám, a dúfam, že každý má svoju bútľavú vŕbu. Som typ, ktorý keď má problém, funguje ako rádio Jerevan. (smiech) Vediem hodinové telefonáty a vykričím sa zo všetkých svojich problémov. Som šťastná, že mám vo svojom okolí skutočných kamarátov.
Ste exhibicionistka?
Určitým spôsobom áno, patrí to k herectvu. Od detstva som vedela, že chcem byť herečka. Bavilo ma rozprávať pred ľuďmi a oveľa viac ma bavilo, keď ma aj počúvali. Nepotrebovala som sa pretŕčať a robiť zo seba slečnu dôležitú, ale herectvo mi fakt sadlo.
Gabriela Dzuríková
Narodila sa 18. marca 1973 v Košiciach. Od skončenie štúdia herectva na Vysokej škole múzických umení je členkou Činohry SND. Okrem množstva divadelných postáv si zahrala Johanku v pôvodnom televíznom seriáli Ako divé husi, Božku vo filme Hana a jej bratia… Momentálne účinkuje v televíznom seriáli Ordinácia v ružovej záhrade, kde hrá sestričku Majku, mafiánskou nevestou je v seriáli Mafstory a postavu väzenkyne Magorky hrá v seriáli Odsúdené. Je slobodná.
