Spisovateľka Elena Čepčeková písala pre deti a mládež. Jej tvorba má široké tematické a druhové rozpätie. Jej knihy sú určené pre najmenších (leporelá) až po dospievajúcich (dievčenský román). Orientovala sa predovšetkým na dobovú problematiku vrátane aktuálnych etických problémov. Zaujal ju život v prírode, témy zo súčasného života na dedine a v meste, prostredie rodiny, školy, internátu. Písala poéziu lyriku, veršovanú rozprávku, hrdinskú a životopisnú epiku, aj prózu črtu, rozprávku, modernú rozprávku, novelu a román. Prejavila sa ako dobrá rozprávačka zážitkov a skúseností mladého dievčaťa z rozličných prostredí predmníchovskej republiky.
Narodila sa 26. januára 1922 v roľníckej rodine v Dolnej Ždani. Strednú školu vychodila v Banskej Bystrici. Uverejňovať svoje práce začala v povojnovom Slniečku a Priateľovi dietok. Jej poéziu výrazne ovplyvnili reprezentanti týchto časopisov ako bola Mária Rúzusová-Martáková a Dominik Štubňa-Zámostský. Niektoré práce publikovala ako vydatá pod menom Elena Benešová.
Učila v Kostoľanoch pod Tríbečom, potom pôsobila v Bratislave v Československom štátnom filme a v redakciách časopisov Ohník, Zornička a Slniečko.
Z jej tvorby možno spomenúť veršované príbehy pre deti Utopený mesiačik (1959), Dve mačiatka (1960, 1964), A ja som už veľká (štyri vydania). Próza Meduška (3 vydania), Meduška a jej kamaráti (1971) sa dočkala aj spracovania pre televíziu, jej autorka spolupracovala aj na televíznom seriáli pre deti Mestečko Pimparapac (1963–1969). Z prózy pre dospievajúcich sú známe romány Dievča z majera (1960), Serenáda pre Martinu (1972), Monika (1973), Nezabudni Monika (1974) a Monikine cesty (1987).
Elena Čepčeková zomrela 6. januára 1992 Iba niekoľko dní chýbalo, aby sa dožila 70 rokov.
Pri päťdesiatom výročí vzniku vydavateľstva Mladé letá v roku 2000 zverejnili jedno zaujímavé číslo – knihy Eleny Čepčekovej vyšli v súhrnnom náklade takmer jeden milión výtlačkov. V januári 2010 sa v rodisku spisovateľky Dolnej Ždani konala konferencia o jej živote a diele.
