Tom Vek: Ozajstní muzikanti reprezentujú sami seba

Hudobnú kariéru začínal tradičným spôsobom - u rodičov v garáži. Ako sám hovorí, podarilo sa mu zachytiť posledný rok fungovania starého dobrého hudobného priemyslu, ktorý sa nezvíjal vo víre diania na sociálnych sieťach.

03.08.2015 09:00
Tom Vek Foto:
Tom Vek na Pohode 2015.
debata

Od vydania prvej nahrávky multiinštrumen­talistu Toma Veka uplynulo desať rokov a je odhodlaný aj naďalej robiť hudbu po svojom. Tom Vek vystúpil na Pohode na hlavnom pódiu v piatok už o 16. h, napriek tomu sa mu podarilo roztancovať najprv trošku vlažne naladené publikum.

Ako sa vám hralo na Pohode?

Dobre. Boli časy, keď som vyžadoval, aby sa moje koncerty konali večer, akoby to malo bližší vzťah k muzike. Hrám pre ľudí, ktorí poznajú moje piesne a chcú ich počuť. A je to skvelé. Vôbec som netušil, koľko slovenských fanúšikov mám. Zo začiatku som sa trošku obával, lebo tam bolo menej ľudí, ale užil som si to. Je to skvelý festival, najmä do budúcnosti. Program aj webová stránka festivalu vyzerajú výborne.

Počas koncertu ste označili skladbu z vášho aktuálneho albumu Luck You'll Stay ako vašu obľúbenú, čím si to zaslúžila?

Tento singel pre mňa veľa znamená. Vydal som ho aj samostatne po druhom albume. Na všetky nástroje hrám sám a napísal som aj hudbu. Normálne vždy s niekým spolupracujem, aby som to zvládol dať dokopy. Keď som túto pesničku mixoval, cítil som sebaistotu, že to dokážem urobiť úplne sám, čo bol dovtedy úplný mýtus. Na nástroje som hral sám, ale je veľmi ťažké všetko zvládnuť samostatne z hľadiska produkcie a mixovania. Táto skladba zo mňa vyšla dosť rýchlo a mám ju veľmi rád. Má v sebe zábavné jungle elementy, drumandbassové bicie, čo sa mi vždy páčilo, ale nikdy som nebol schopný dať to do svojej hudby.

Kto vás najviac ovplyvnil pri tvorbe?

Moja obľúbená americká kapela z 90. rokov Soul Coughing – boli veľmi vizionárski, ako aj Cake – veľmi alternatívna hudba. Niečo ako Beastie Boys. Celkovo si myslím, že 90. roky boli úžasné. Neexistovala žiadna nostalgia. Triphop, Massive Attack – všetko znelo tak novo a stále to znie novo. Výborné bicie a spev, rozprávanie príbehov. Celá táto fúzia 90. rokov – grunge, Reggae Againt The Machine, Riffs, keď ich počúvam, je to pre mňa stále podnetné. Dokonca moje nové pesničky dýchajú drumandbassovou atmosférou. Zaujímavá vec na tom je, že keď sa pozeráte späť na svoju hudbu, vidíte to, čo vás ovplyvnilo, čo ste si vtedy ani neuvedomovali.

Ako vznikajú albumy hudobníka multiinštrumen­talistu?

Nie som úplný „profík“ na všetkých nástrojoch. Na každý hrám v podstate trochu, ale dosť na to, aby sa som sa s nimi dokázal pohrať. Počas nahrávania sa snažím hrať najlepšie, ako dokážem, a práve preto sú vystúpenia zaujímavé. Sám som bol bubeníkom v niekoľkých kapelách a hral som veľa koncertov – býval som lepší bubeník. Pracovať viac v štúdiu znamená, že sa stanete pohodlným a lenivým. Všetko, čo musím urobiť, je to nahrať raz a naozaj dobre. Potom je zábavné a zaujímavé vyjsť na pódium a hrať naživo. Vtedy si poviete: Ó, bože, celé to kazím… (smiech). To preto, že nie som taký dobrý v hraní. Len to dokážem úžasne nahrať.

Po prvej nahrávke We Have a Sound ste si dopriali dlhšiu pauzu.

Stihol som zažiť doslova posledný rok oldschoolového hudobného priemyslu. V roku 2004 som podpísal zmluvu s veľkou spoločnosťou a nemal som žiadne starosti. Nemusel som sa o nič starať. Nikto sa neobával, či sa to všetko podarí, alebo či pred vydaním neprenikne materiál na internet. Bol to starý pokojný hudobný priemysel. Spravili sme tomu reklamu a nemuseli sme sa báť, že nám niekto ukradne hudbu. Chcel som byť známy pre svoje umenie. Dnes je za pár chvíľ z hocikoho celebrita. Dnes je to všetko o updateoch a o okamžitom poskytovaní noviniek ľuďom.

Internet a jeho možnosti podľa vás kazia hudobný biznis?

Už je to tak zakorenené v našej kultúre, že si neviem predstaviť, že by som to nerobil. A zároveň nie som rád, keď som prehnane nostalgický. Mám rád technológie. Teraz je ťažšie mať veci pod kontrolou. Je zaujímavé, že veľa hudobníkov je posadnutých imidžom. Som hrdý na to, že som normálnou obyčajnou dobrou bytosťou. Myslím si, že ozajstní muzikanti reprezentujú sami seba. Písať album znamená robiť to zo srdca. Koľko iných rôznych albumov mám v sebe.

Čo ste robili počas tej prestávky?

Robil som hudbu a bol som z toho šťastný. Párkrát som presťahoval štúdio. Cítil som sa bezpečne. Mal som zmluvu. Mohol som si nechať na prácu toľko času, koľko som chcel. Mal som asi 25 rokov a bol som taký pyšný na svoju prvú nahrávku. Pripravujete druhý album a v podstate robíte veľa chýb, ktoré si zaslúžite, a potom som si povedal, že som ho mal vydať už dávno. Mal som spraviť druhý album skôr, ale napriek tomu mám rád všetko, čo tento album obklopuje. Nevydal by som ho, ak by to nebolo niečo, čo je dostatočne dobré, bol by som s tým zmierený, že som vydal jeden dobrý album.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Pohoda #Tom Vek #multiinštrumentalista