Pohoda vstupuje do dvadsiateho ročníka. Keď ste v roku 1997 organizovali jej prvý ročník, ešte ako jednodňový koncert Kráľovská Pohoda na futbalovom štadióne v Trenčíne, mali ste už vtedy nejakú festivalovú víziu?
V roku 1997 som nemal žiadnu takúto víziu. Jediným plánom bolo dostať do Trenčína kapely, s ktorými sme sa ako Bez ladu a skladu stretávali na pódiách, a zahrať si s nimi v našom meste. Druhý ročník dokonca nemal byť, pretože na prvom sme prerobili. Prvý ročník bol v júni a o rok nás kamaráti začali bombardovať otázkami, kedy bude ďalší. Až vtedy sme sa spolu s Máriom Michnom „zobudili“ a urobili sme druhý ročník, ktorý bol v septembri. A tak to pokračovalo ďalej. Každý rok sme sa snažili festival urobiť lepšie ako rok predtým a to bola v podstate jediná vízia.
Ktorý ročník bol pre Pohodu prelomový?
Prelomový bol určite rok 1999, keď na festival prišlo 8-tisíc ľudí. V headlinerských slotoch vtedy hrali Plastic People of The Universe alebo my s kapelou Bez ladu a skladu a návštevnosť bola oveľa vyššia, než sme očakávali. Po tomto ročníku mi náš bubeník Peter Slameň povedal, že nastal čas osloviť partnerov a začať premýšľať o zahraničných kapelách. Dovtedy som o niečom takom neuvažoval. O rok sme už mali generálneho partnera – Topvar. Vďaka tomu sme mali lepší rozpočet a mohli sme pozývať aj zahraničné skupiny – v roku 2000 to boli napríklad Bomfunk MC's. Ďalším skokom bolo, keď sa v roku 2004 Pohoda presťahovala na letisko, kde sa festival doslova nadýchol.
Pohoda sa pomerne skoro začala profilovať ako akcia, ktorá je nielen hudobná, ale dáva priestor aj iným umeleckým druhom a tiež diskusiám o témach, ktoré rezonujú v spoločnosti. Prekvapila vás hysterická reakcia na symbolickú stavbu – inštaláciu minaretu, ktorá na Pohode vznikne ako víťazný návrh výtvarnej výzvy Public Art Contest?
Kontroverzné reakcie sme očakávali, ale nie v takejto miere a ani takéto agresívne. Interpretácia diela si začala žiť vlastným životom. Ľudia akoby skôr než nám uverili rôznym ľuďom, ktorí píšu na webe svoje vlastné výmysly. Ide o nenáboženskú stavbu, umelecké vyjadrenie, ktoré sa vyhýba tomu, čo mu je podsúvané – teda propagácii násilia. Je myslené presne opačne, ale veľmi veľa ľudí žiaľ prebralo interpretáciu, ktorú s dielom nemajú spojenú ani autori, ani festival. Chápanie súčasného vizuálneho umenia je pomerne zložitá vec, a preto je pochopiteľné, že ľudia majú otázky. Zároveň však treba počúvať aj odpovede a dôverovať nám ako organizátorom festivalu, že nemáme dôvod si naň vnášať niečo, čo by malo propagovať násilie alebo neznášanlivosť. Na Pohode išlo vždy o to, aby sa stretli rôznosti, aby tu ľudia prežili spolu dobrý čas, a o to ide aj pri tejto inštalácii.
Veľa reakcií na internete vyvolal aj Boris Kollár, ktorý Pohode zaprial najskôr okrem dažďa aj „veternú smršť“ a ľudí z festivalu označil za „debilov sprostých“. Patria ľudia s takouto mentálnou výbavou a spôsobom vyjadrovania sa na verejnosti do parlamentu?
Boris Kollár sa do parlamentu dostal na základe rozhodnutia svojich voličov. V tomto nechcem nikoho súdiť. Pokiaľ ide o jeho vyjadrenia – vo festivalovom svete som sa nestretol s tým, že by si festivaly, hoci konkurenčné, priali navzájom nešťastie alebo niečo zlé. Pritom chodím po najrôznejších seminároch a konkurencia medzi festivalmi, napríklad v Nemecku, je extrémne silná. Napriek tomu všade cítiť veľmi silnú festivalovú spolupatričnosť. Spomínam to preto, že Boris Kollár si svojho času založil festival, ktorý nám sčasti ukradol názov – volá sa Dohoda. Tento istý človek potom praje niečo negatívne festivalu, ktorého názov z veľkej časti odkopíroval. Sám si neviem predstaviť, že by mi niečo podobné v súvislosti s iným festivalom vôbec napadlo. Na Slovensku je veľa festivalov. S niektorými organizátormi sme spriaznení, s inými sa vôbec nepoznám, ale vždy keď nejaký festival postihlo zlé počasie alebo niečo negatívne, tak mi to bolo ľúto. Z tohto pohľadu je Kollárova reakcia nevídaná. Je mi ľúto, že človek, ktorý má reprezentovať slovenskú verejnosť a veľmi silne sa oháňa tým, ako je pronárodný a praje nášmu národu a krajine to najlepšie, tak ten istý človek zároveň praje časti obyvateľstva, ktorá chodí na kultúrne podujatie, nešťastie.
Budú témy ako utečenecká kríza či islam aj inak prítomné v programe festivalu?
Samozrejme. Napríklad v debatách, ktorých máme veľmi veľa na najrôznejšie témy. Určite sa budú týkať aj tematiky utečencov a toho, ako sa s touto témou u nás narába. Bude sa diskutovať aj o náraste extrémizmu, čo je téma, ktorá sa tiež nedá prehliadnuť. Venujeme sa aj rôznym radostným veciam, nielen závažným témam. Zároveň chcem zdôrazniť, že mnohí ľudia sa môžu prísť na festival iba zabaviť. Debaty sú v maličkých priestoroch a podstatou zostala hudba.
Medzi najzvučnejšie hudobné mená Pohody patria tento rok The Prodigy, PJ Harvey, Sigur Rós, James Blake, Flying Lotus, Róisín Murphy či DJ Shadow. Na koho z menej známych interpretov by ste radi upozornili?
O PJ Harvey sme sa snažili asi najdlhšie a je pre mňa splnením veľmi dlhodobého sna. Veľmi sa teším aj na The Prodigy, ktorých som si chcel dať ako darček k 20. výročiu a tento rok som ich oslovoval ako prvých. Jedným z mojich objavov posledného obdobia je fantastický raper a legenda slam poetry Saul Williams. Teším sa aj na americkú skupinu Ho99o9. Hoci som ich nevidel naživo, predchádza ich povesť fantastickej koncertnej kapely. Pomerne veľa si sľubujem od americkej experimentátorky Xenie Rubinos, teším sa, že máme prvýkrát na festivale žáner cumbia, ktorý predstaví veľmi príjemná a vtipná kapela z Mexika Sonido Gallo Negro. Zážitkom bude aj vystúpenie slovinského dua It's Everyone Else, ktoré hrá hardcore na synťákoch.
Do začiatku festivalu zostávajú tri týždne. Čo v týchto chvíľach riešite?
Riešime produkčné detaily týkajúce sa umelcov, ich sprievodcov, ale aj servisných vecí. Skladajú sa tímy jednotlivých festivalových priestorov, rieši sa ubytovanie, strava, letenky, príchody a odchody kapiel…
Ako to vyzerá s predajom lístkov?
Máme najlepší predpredaj za posledné roky, pomaly sa blížime k vypredaniu. V týchto chvíľach si robíme audit jednotlivých kamenných a ďalších predpredajov, zostávajú posledné dva-tri tisíce lístkov.
