Tatranské štíty ako ich nepoznáte

Územie drakov, satanov, anjelov či strážcov pokladov. Cez stáročia legendy opriadli končiare Vysokých Tatier plné tajomstiev, ktoré mali ukrývať hlboké doliny a plesá či vrcholy vysokých a dlho nedotknutých štítov. Prišiel však čas, keď sa ľudia odvážili vystúpiť do výšok a dostali sa aj na zdanlivo nedostupné strmé končiare. Aj o tom rozpráva dokumentarista Pavol v cykle Príbehy tatranských štítov.

23.12.2012 12:00
48 príbehy tatranských štítov Len šesťnásťročý... Foto:
Len šesťnásťročý Ludwik Chałubiński vyliezol ako prvý v roku 1877 na Megusovský štít. Sprevádzali ho horskí vodcovia W. Roj a M. Sieczka.
debata

„Je tak trošku aj o ich histórii a príbehoch, ktoré sa na nich udiali,“ povedal vo svete najoceňovanejší slovenský filmár.

Aké príbehy rozprával? "Napríklad o kríži na Vysokej. Osadili ho chatár a nosič z chaty pod Rysmi 21. septembra 1955. Bolo to za stalinských čias, keď aj Gerlach mal meno Stalinov štít. Všetko tradičné, staré, všetko náboženské a cirkevné sa likvidovalo. Bola to neskutočná odvaha a sen o slobodnom živote. Bohužiaľ obidvaja tento rok zomreli.

Prvé dve časti – Súboj velikánov a Sny o slobode, ktoré odvysielala Dvojka RTVS minulý rok, už získali ocenenia na medzinárodných festivaloch. V polovičke decembra dokončil ďalšie dve časti – Posadnutí horami a Posledný z posledných. Všetky štyri sa stali súčasťou vianočného programu Dvojky, ktorá ich vysiela od 24. do 29. decembra.

„Keď stál šestnásťročný chlapec na brehu Morského oka a sledoval impozantný štít, ktorý sa nad ním týčil s viac než kilometrovým prevýšením, pocítil túžbu. Chcel byť prvý na jeho vrchole. Čo ho hnalo vyliezť na Mengusovský štít? Túžba po poznaní a ocenení alebo túžba po zdolaní nezdolateľného a prekonaní samého seba? Jeho prvovýstup zmenil v Tatrách mnohé,“ uvádza Pavol Babaráš príbeh Ludwiga Chalubińského v dokumente Posadnutí horami.

Ten prekliaty pes! Nelichotivou prezývkou častovali skúsení horskí vodcovia Ostrý štít. Bol jedným z posledných tatranských končiarov, na ktorý vystúpila ľudská noha. Až v auguste 1902 zdolal nezdolateľné Karol Engliš. Keďže konkurenti pochybovali nielen o tomto výkone, ale aj o jeho ďalších viac ako tridsiatich prvovýstupoch, znechutený z Tatier odišiel.

S Ostrým štítom sa spája aj príbeh skladateľa Vítězslava Nováka. „Mal hory rád, preliezol aj Aply. S horským vodcom vyšiel až na Ostrý štít bez lán, čo je obdivuhodné. Pri zostupe až takmer dolu spadol. Na základe tohto silného zážitku potom prepracoval symfonickú báseň V Tatrách,“ povedal Pavol Barabáš.

Kedysi stačili odvážlivcom na výstup na tatranské končiare valašky. Pri pohľade na chlapov s krojoch, ktorí s ich pomocou prekonávajú úzke strmé kamenné hrebene, obdivom sa tají dych. „Chcel som priblížiť dobu, v ktorej sa prvé výstupy na tatranské štíty odohrávali,“ vysvetlil dokumentarista, prečo občas použil vo filme aj akoby hrané scény.

More zaujímavých a sotva známych informácií a dobových dokumentov, množstvo perličiek, približujúcich časy prvých výstupov na tatranské skalnaté vrcholy, obdiv nad silou ľudskej vôle, poézia fascinujúcej prírody – to a ešte viac objaví pozorný divák v cykle Príbehy tatranských štítov.

„Keď robíte film o Antarktíde, máte úžasnú voľnosť. Je len na vašom pohľade, čo do filmu dáte a akým spôsobom ho vyrozprávate, lebo tam to nikto nepozná. Ale Tatry pozná každý Slovák a musíte sa prísne držať faktov,“ vysvetlil Pavol Barabáš, prečo bol pre neho projekt Príbehy tatranských štítov mimoriadne náročný.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba