Avatar získal „iba“ troch Oscarov a jej snímka o pôsobení pyrotechnickej jednotky v Iraku šiestich vrátane ceny za najlepší film. Bigelowová sa navyše stala prvou ženou vo vyše 80-ročnej histórii cien americkej filmovej akadémie, ktorá získala Oscara za réžiu. Teraz sa jej meno v súvislosti s Oscarmi skloňuje opäť. O najsledovanejšie filmové ceny sa bude uchádzať s príbehom o dolapení najhľadanejšieho teroristu sveta.
Tri hodiny s jasným koncom
Film, ktorý mal v užšom okruhu kín v Amerike premiéru krátko pred Vianocami, sprevádzajú chválospevy. Plný počet hviezdičiek či 100 percent mu vo svojom hodnotení dali Los Angeles Times, New York Times, Hollywood Reporter aj britský Guardian. „Rozprávajúc takmer trojhodinový príbeh, ktorého koniec každý pozná, Bigelowová a (scenárista) Boal dokázali vytvoriť jeden z najintenzívnejších a intelektuálne najvyzývavejších filmov roka,“ napísal britský Guardian o snímke, ktorá sleduje honbu na šéfa teroristickej organizácie Al-Kajdá Usamu bin Ládina. Názov filmu vznikol podľa vojenského termínu pre polhodinu po polnoci. Práve vtedy sa začala finálna operácia, ktorej výsledkom bola teroristova smrť.
Z Bigelowovej novinky, ktorá nedávno získala štyri nominácie na Zlaté glóbusy, však nie sú nadšení všetci. Filmu už pred jeho premiérou vyčítali, že je súčasťou kampane za znovuzvolenie Baracka Obamu. Pôvodne mal mať totiž premiéru krátko pred novembrovými americkými prezidentskými voľbami. Práve počas Obamovho vládnutia Američania po desiatich rokoch od teroristických útokov na newyorské Svetové obchodné centrum bin Ládina vypátrali a zabili. Podľa tvorcov sa však Obama vo filme vôbec nespomína. „Veľa ľudí bude prekvapených, keď film uvidia. Napríklad prezident sa vo filme neobjavuje. Jednoducho tam nie je,“ povedal pre Entertainment Weekly scenárista filmu Mark Boal.
Nie je to dokument
Niektorým politikom sa nepáči ani to, ako sú vo filme zobrazené výsluchy a mučenie a tiež, ako snímka Zero Dark Thirty naznačuje, že tie zohrali kľúčovú úlohu v dolapení bin Ládina. Členovia výboru na kontrolu tajných služieb, medzi nimi bývalý republikánsky kandidát na prezidenta John McCain, dokonca vyzvali americkú tajnú službu CIA, aby zdokladovala svoju spoluprácu s filmármi, vďaka ktorej mohli byť tvorcovia pri niektorých veciach uvedení do omylu. Režisérka aj scenárista sa totiž s CIA pri príprave filmu radili.
Zastupujúci riaditeľ CIA Michael Morrel reagoval na sťažnosti rozsiahlym vyhlásením. Zdôraznil, že hoci Zero Dark Thirty sleduje skutočné udalosti, ide o dramatizáciu a filmári v podstatnej miere využívajú umeleckú licenciu. CIA síce s tvorcami spolupracovala, na vznik filmu a výsledok však nedohliadala. „Lov na Usámu bin Ládina bol desať rokov trvajúcim úsilím, ktoré záviselo od obetavej snahy stoviek dôstojníkov. Filmári prisúdili akcie celej našej organizácie iba niekoľkým jedincom. To môže prispieť k pôsobivosti zážitku z filmu, ale neodráža to fakty,“ píše vo vyhlásení Morell. Zároveň dodáva, že CIA a jej akcie zobrazili filmári pomerne svojvoľne, na druhej strane však nejde o dokumentárny film.
Kedy sa Zero Dark Thirty dostane do slovenských kín, nie je zatiaľ známe, už vo štvrtok sa však svet dozvie, koľko oscarových nominácií získa.
