Nic Knowland bol v Británii 30 rokov rešpektovaným kameramanom. Zažil, ako filmové módy prichádzajú a odchádzajú, ale žiadna ho nenechala takého pokojného ako 3D. „Z kameramanovej perspektívy môže 3D niektorým filmom pomôcť. Ale pri mnohých snímkach iba rozptyľuje a divákom prináša pomerne nepríjemné vizuálne zážitky. Ešte som nestretol kameramana, ktorý by bol z 3D naozaj nadšený,“ povedal.
3D ide proti príbehu
Tento názor podporuje ďalší britský kameraman Oliver Stapleton, ktorý nakrútil napríklad filmy Pravidlá muštárne a Návrh. „3D ide proti rozprávaniu príbehu, pri ktorom je cieľom vcítenie sa do postavy. Stále vám pripomína, že sa pozeráte na plátno – a bráni vám, aby ste sa citovo angažovali. Prirodzené ľudské videnie sa v ničom nepodobá filmovému 3D,“ povedal. "Dvojrozmerná technológia toľko neupozorňuje na ilúziu filmu. Je to, samozrejme, tým, že sme na ňu zvyknutí, ale tiež sa nesnaží napodobňovať naše videnie. Mojím cieľom ako kameramana je, aby vás nič nerušilo. 3D hovorí ,Pozrite sa, ja som film!‚, zatiaľ čo 2D jednoducho hovorí ,Kde bolo, tam bolo…‘, "dodal Stapleton.
On i Knowland pripúšťajú, že technológia 3D môže pomôcť animovaným filmom, ako je Avatar (a podľa Knowlanda je to zatiaľ asi najlepšie použitie 3D, aké pozná). Ale ani jedného z nich po Avatarovi nič nepresvedčilo, že 3D môže spoľahlivo slúžiť potrebám serióznej drámy.
Pripomína filmy z detstva
Pochybovačom by mohol dať podnet na premýšľanie nový film Anga Leeho Pí a jeho život. Kritici oceňujú režisérove vynaliezavé a sebaisté použitie 3D vo filme, v ktorom je mladý hrdina unášaný oceánom a pomaly krotí impozantne vytvoreného hrozivého tigra. „Nechceli sme, aby nám zjedol herca,“ povedal pre New York Times Bill Westenhofer, ktorý mal na starosti vizuálne efekty. Tiger vo väčšine záberov je tak digitálnym výtvorom štúdia na efekty.
Ang Lee trvá na tom, že keď sa 3D použije rozumne, tak má v dráme svoje miesto. „Pretože je skúsenosť 3D stále mladá, tak niektorých divákov mätie. Ale dobrý režisér môže túto neistotu využiť na presvedčenie diváka, aby uveril tomu, čo sa na plátne deje,“ uviedol.
Ale aj Lee mal o tejto technológii pochybnosti. „Máme dlhý vzťah s tým, ako 2D vyzerá, ako nám dobre rozpráva príbehy. Keď sme vyrastali, páčila sa nám jeho jednotnosť – aj keď filmári to oku vynahradzujú ilúziou hĺbky a tieňmi. Technológia 3D je prchavejšia – súčasne jej veríme aj neveríme. Myslím, že nám pripomína prvé filmy, ktoré sme videli v detstve,“ povedal Lee. „Keď sa objaví nové médium, ľudia ho neberú vážne, pretože ho nespájame s dobrou filmárčinou. Používa sa pre kreslené filmy, akčné filmy a lacné horory. Ale médium samotné je neutrálne – ide o to, ako ho použijete. A my stále zostavujeme jeho jazyk,“ dodal.
V Číne víťazí tretí rozmer
Nemec Torsten Hoffmann sleduje na svojom blogu trhy, kde podľa neho 3D naozaj rastie: Ázia a predovšetkým Čína a Južná Kórea. „Iba v Číne je asi 10-tisíc plátien vybavených pre 3D – to je skoro štvrtina celosvetového počtu. A keď si čínski diváci mohli vybrať pri rovnakom filme medzi 3D a 2D, tak si v prevažnej väčšine vybrali trojrozmernú snímku. A nejde iba o kiná, aj hlavná čínska televízia CCTV do 3D veľa investuje,“ povedal Hoffman.
Podľa Roberta Mitchella z časopisu Variety diváci v Európe a v Amerike pristupujú k 3D prirodzene. „Väčšina ľudí má pomerne premyslený názor na to, čo naozaj potrebuje vidieť v digitálnom 3D – na rozdiel od filmov, pri ktorých si myslí, že to ich divácky zážitok nezlepší alebo môže aj vyrušovať,“ povedal Mitchell.
„A ľudia v štúdiách nie sú hlúpi: čoskoro si uvedomili, že skoro nikto nejde na film len preto, že je v 3D. Keď je film od začiatku dobre pripravovaný pre 3D, tak to poznáte. Dobrými príkladmi z posledného času sú animovaný Madagaskar 3 alebo posledný film zo série Transformers. Na druhej strane poslednému filmu o Harrym Potterovi 3D vôbec nepomohlo,“ dodal. Budúcou veľkou udalosťou v 3D môže byť podľa Mitchella Veľký Gatsby od Baza Luhrmanna s Leonardom DiCapriom, ktorý má ísť do kín v máji. „Zdalo by sa, že to nie je prirodzená látka pre 3D, ale Luhrmann je režisér, ktorý si dáva záležať na štýle a mohlo by to fungovať. Ale je pravda, že pred tromi rokmi prevládajúci pocit, že štúdiá chcú, aby všetky veľké filmy boli automaticky v 3D, je preč,“ vyhlásil Mitchell.
