Dve rodiny a kríza
Snímka Ďakujem, dobre sa odohráva na pozadí všadeprítomnej hospodárskej krízy. Ale hádam celkom stačí povedať, že tento film vznikol na námet každodennej slovenskej reality. Divák sa postupne zoznamuje s viacerými generáciami dvoch rodín, ktoré spolu (len zdanlivo) nesúvisia a aj reálie ich životov vyzerajú (len na prvý pohľad) celkom odlišne.
Miroslav (hrá ho Miroslav Krobot) je úspešný chlap – aspoň čo sa týka materiálnych úspechov. Peniaze mu trochu pokrivili predstavu o morálke, a hoci sa zvykne hovoriť, že najlepšie veci sú zadarmo, dobre vie, že v praxi sa dá za peniaze kúpiť viac než dosť. Napríklad aj vlastný brat (Vladimír Obšil), ktorý Mirovi uľahčí nepríjemnú povinnosť prepustiť nadbytočných zamestnancov. Doma však Miroslava nečaká žiadna idylka. Večne opitá manželka (Jana Oľhová) vyrobí každý deň nejakú scénu a dcéra so svojím nastávajúcim sa zatiaľ na plný úväzok venujú sladkému ničnerobeniu.
Jedným z tých, ktorých Miroslav v rámci šetrenia vyhodí na dlažbu, je aj Attila (Attila Mokos). Ako sa ukáže, vyhadzov je posledným klincom do rakvy jeho krachujúceho manželstva so Zuzou (Zuzana Mauréry). Jej žiadosť o rozvod pritom prichádza len krátko po tom, ako Attilovi zomrie mama. Niežeby za ňou toľko smútil, má však teraz veľa starostí so senilným otcom, ktorého treba nejako dostať z rodičovského bytu. Najlepšie kamsi do domova. Navyše sa práve blížia Vianoce a vtedy predsa musí byť dobre, aj keby bolo celkom na…nič.
Skúška pre diváka
Nevyhnutná krutosť života sa prelína s trápením, ktoré si ľudia spôsobujú navzájom, z biedy materiálnej sa stáva bieda duševná a život sa zdá byť začarovaným kolobehom ľútosti a hnevu. Ak sa film Ďakujem, dobre do niečoho naozaj oprel na 120 percent, je to autentické a nekompromisné zobrazenie každodennej ťažoby ľudského života. Neobmedzuje sa pritom na technickú dokonalosť opisu situácií, vďaka minimalistickému prístupu a dobrému hereckému obsadeniu film dokáže sprostredkovať emócie až skľučujúco realisticky.
No aj keď to, čo sa odohráva na plátne, je do najväčších detailov naozaj „život“, niečo mu predsa chýba. A azda je to práve to, čo v skutočnom živote, napriek celej jeho ohavnosti, väčšine z nás nedovolí zavesiť sa na prvý strom. Nádej – hoci naivná a iluzórna. Humor a náznaky spolupatričnosti medzi zdanlivo nenávratne odcudzenými postavami síce dávajú tušiť, že všetko nie je až také čierne. No mnoho divákov bude z filmu pravdepodobne aj tak odchádzať s pocitom, že jeho postavy nič dobré nečaká.
Mátyás Prikler nastavil ostré zrkadlo, neponúka však žiadne odpovede a ani sa na to nehrá. Neurobil „divácky“ kompromis ani vo vonkajšej forme filmu, a hoci mu nemožno uprieť, že v jeho svojsky štruktúrovanej 134-minútovej snímke má každá minúta svoje opodstatnenie, hádam by film zahustením predsa len získal. Režisér diváka postavil pred ťažkú skúšku. Sám v tej svojej ale obstál.
Hodnotenie Pravdy: 3 a pol hviezdičky z 5
Ďakujem, dobre / Slovenská republika 2013 / réžia: Mátyás Prikler / scenár: Marek Leščák, Mátyás Prikler / hrajú: Attila Mokos, Miroslav Krobot, Vladimír Obšil, Zuzana Mauréry, Jana Oľhová, István Olasz, Daniela Pribullová a iní / dátum slovenskej kinopremiéry: 31. január
