Festival v Rotterdame je špecifický aj tým, že hlavnú cenu tu nezískava iba jeden režisér, ale zväčša hneď traja. Okrem snímky Môj pes Killer tak Tiger Award udelili aj rakúskemu filmu Daniela Hoesla Soldier Jane – provokatívnemu portrétu dvoch žien z opačných pólov spoločenskej hierarchie a tiež iránskej snímke Mohammada Shrivaniho Fat Shaker, ktorá kritizuje iránsky patriarchálny systém.
Rozhodovali Aj Wej-wej i Sergej Loznica
Tiger Award udeľujú v Rotterdame od roku 1995. V minulosti cenu získali napríklad Knoflíkáři Petra Zelenku, Divoké včely Bohdana Slámu, ale aj debut dnes jedného z najuznávanejších hollywoodskych režisérov Christophera Nolana Following.
Tiger Award je spojená s finančnou prémiou 15-tisíc eur. O cenách rozhodovala päťčlenná porota, ktorej členmi boli napríklad čínsky výtvarný umelec a aktivista Aj Wej-wej či známy režisér Sergej Loznica. O cenu v hlavnej súťaži rotterdamského festivalu sa môžu uchádzať iba celovečerné debuty a druhé filmy režisérov. „Hoci je to môj druhý celovečerný film, pripadá mi ako debut. Môj film Líštičky bol super, ale musela som pri ňom spraviť množstvo kompromisov. Boli tam producenti každého druhu a rozpočet bol veľký. Teraz som mala k dispozícii menej peňazí, zároveň som však o všetkom rozhodovala sama,“ porovnala režisérka svoj najnovší film s debutom Líštičky, ktorý sa premietal napríklad na festivale v Benátkach.
Hrdinom filmu Môj pes Killer je osemnásťročný Marek. Žije s otcom alkoholikom v malomeste. Rodinu mu nahrádza partia neonacistov a jediné naozajstné citové puto ho viaže s jeho psom. Markov život obráti naruby odhalenie tajomstva matky, ktorá ho v detstve opustila. Česko-slovenskú premiéru bude mať Môj pes Killer na Febiofeste, do slovenských kín príde 21. marca.
Vypredané predstavenia
Filmový festival v Rotterdame patrí medzi najdôležitejšie podujatia svojho druhu v oblasti nezávislého a autorského filmu. „Rotterdam nielen objavuje talenty, ale určuje svojou dramaturgiou aj trendy, ktoré sa objavujú vo svetovej kinematografii. Na filmový trh Cinemart prichádza každoročne vyše 800 profesionálov filmového priemyslu a často tu prichádza k stretnutiam mladých režisérov s prítomnými profesionálmi, ktoré iniciujú nové projekty,“ vysvetlila pred časom pre Pravdu Ľudmila Cviková, ktorá s rotterdamským festivalom roky spolupracovala.
„Rotterdam sa mi páči v tom, že je veľmi neformálny. Vôbec tam nejde o červené koberce. Rotterdam nie je o publicite alebo o tom, že sa sem niekto príde ukazovať, ale je o filmoch, na ktoré ľudia naozaj chodia. Všetky projekcie sme mali vypredané, napríklad aj premietanie v piatok napoludnie. Nechápem, ako si toľko ľudí našlo čas, aby to veľké kino v pracovný deň na obed zaplnili,“ opísala Pre Pravdu svoje dojmy z festivalu Mira Fornay. „Rotterdam je divácky festival. Publikum tu na filmy reaguje a zaujíma sa o ne. Napríklad obaja šoféri, ktorí ma viezli z letiska a na letisko, videli môj film a mali k nemu otázky, na ktoré som dokonca nevedela odpovedať. Zdalo sa mi veľmi fajn, že ľudia nielen chodia na filmy, ale nad nimi aj rozmýšľajú,“ dodala.
Aj keď Môj pes Killer príde do slovenských kín až koncom marca, v slovenskej distribúcii je už iná snímka, ktorá mala premiéru takisto v Rotterdame. Film Mátyása Priklera Ďakujem, dobre tu počas uplynulého týždňa uviedli v sekcii Bright Future, rovnako ako pred tromi rokmi debut Miry Fornay Líštičky.
